Prečo iránsky režim stále prežíva? Analytik Kraus upozorňuje, že stratégia USA je v regióne zásadným problémom
Iránsky režim mnohí analytici už roky označujú za oslabený alebo pred kolapsom, napriek tomu však prežíva. Bezpečnostný analytik Josef Kraus vysvetľuje, že systém vybudovaný po islamskej revolúcii stojí na silných inštitúciách, bezpečnostnom aparáte a historickej skúsenosti spoločnosti, ktorá sa obáva chaosu po jeho páde. V rozhovore priblížil, prečo je režim odolný, akú úlohu zohrávajú revolučné gardy aj to, prečo je dnes hlavným strategickým cieľom Teheránu samotné prežitie.
Polarizácia? Skôr tri skupiny
Rovnako tak nie je jasné ani to, či má režim podporu obyvateľstva, pretože, ako Kraus uviedol, v Iráne neexistujú dôveryhodné prieskumy verejnej mienky. Ako však uviedol, krajinu navštevuje 20 rokov a má relatívne dobré povedomie o tom, čo si domáci myslia či nemyslia, no i tak ide len o veľmi hrubé odhady.
„Keby sme sa o tom rozprávali ešte pred rokom, povedal by som, že existuje pomerne pevné jadro podporovateľov režimu, ktoré tvorí približne tretinu obyvateľstva krajiny. Ide o ľudí, ktorí sú systému lojálni z náboženských, ideologických alebo iných dôvodov,“ priblížil a doplnil, že približne ďalšia tretina obyvateľstva režim vyslovene nenávidí a chcela by ho za každú cenu zvrhnúť.
„A medzi nimi sa nachádza ešte jedna tretina spoločnosti. Tá by si pravdepodobne želala zásadné systémové zmeny, ale nie nevyhnutne pád režimu, pretože sa obáva nepredvídateľných následkov, ktoré by to mohlo priniesť,“ dodal s tým, že tieto dôsledky by v kontexte Blízkeho východu, a najmä v prípade Iránu ako multietnickej krajiny, mohli viesť k občianskej vojne alebo dokonca k rozpadu štátu.
Bez opozície
Navyše, podľa jeho slov opozícia v krajine neexistuje, a práve to je dlhodobý zásadný problém akejkoľvek iránskej opozície. „Je mimoriadne fragmentovaná, veľmi slabá a chýba jej zjednocujúca osobnosť, teda nejaký charizmatický líder alebo výrazná politická postava, ktorá by dokázala jednotlivé opozičné skupiny spojiť, zjednotiť ich a zároveň jasne formulovať požiadavky voči existujúcemu politickému systému,“ povedal.
Vojenské akcie Spojených štátov a Izraela v regióne výrazne zmenili rovnováhu síl. V tejto chvíli je strategickým cieľom Iránu predovšetkým prežitie, tvrdí Kraus. „Je vidieť, že všetko smeruje k tomu, aby režim – nech je akýkoľvek – dokázal pokračovať ďalej. Iránsky systém sa dlhodobo ukazuje ako veľmi pragmatický. Je schopný situáciu analyzovať, vyhodnotiť a v prípade potreby dokonca odsunúť ideologické či náboženské princípy bokom, ak si spočíta, že je to najvýhodnejšie riešenie,“ doplnil s tým, že prioritou číslo jeden je zabezpečiť kontinuitu systému za každú cenu.
„Ak by tou cenou bola dohoda so Spojenými štátmi po výmene raketových útokov a ďalších krokoch, môže to byť jedna z ciest. Iránci by sa podľa všetkého radi dohodli. Ak by však takáto možnosť neexistovala a konflikt by sa ďalej vyhrocoval, režim by sa mohol ocitnúť v situácii, keď už nebude mať čo stratiť a bude hrať vabank. V takom prípade by sa snažil spôsobiť čo najväčšie škody svojim protivníkom a potrestať tých, ktorí naň útočia. To by mohlo mať veľmi vážne dôsledky pre celý región,“ priblížil analytik a doplnil, že takýto scenár zatiaľ nevidíme.
Stratégia spojených štátov? Zásadný problém
Podľa neho sa zdá, že Irán stále vyhodnocuje situáciu tak, že eskalácia časom opadne. Keď sa, obrazne povedané, obe strany „vystrieľajú“, teda keď sa vyčerpajú zásoby rakiet a munície, môže sa opäť otvoriť priestor na ďalšie rokovania. Režim by tak mohol zostať zachovaný, hoci možno v určitej modifikovanej podobe, tvrdí.
„Ak sa však pozrieme na stratégiu Spojených štátov, práve tu vidím zásadný problém. Už v týždňoch pred útokom sme z americkej strany počúvali, že Irán musí pristúpiť na americké požiadavky, inak bude čeliť vojenskému zásahu. Nikde však nezaznelo, čo má byť skutočným cieľom tejto vojenskej kampane,“ povedal a doplnil, že nie je jasné, či má ísť len o zničenie jadrových zariadení, alebo má ísť o dotlačenie Iránu k rokovaniam, hoci Iránci už pri rokovacom stole v tom čase sedeli.
„Možno má byť cieľom zničenie iránskych vojenských kapacít, obmedzenie jeho regionálneho vplyvu alebo dokonca zmena režimu. Lenže práve zmena režimu by mohla viesť k občianskej vojne alebo rozpadu štátu. Navyše ani nie je jasné, čím by sa takýto režim nahradil. Tento krok jednoducho chýba,“ doplnil s tým, že mnohí americkí bezpečnostní analytici aj ľudia z okolia amerického prezidenta preto upozorňujú na absenciu jasnej stratégie.
„Ak stratégia chýba, vyzerá to skôr tak, že Spojené štáty skúšajú, čo sa stane, a budú následne improvizovať. Práve takýto postup však môže viesť k čistej deštrukcii s nepredvídateľnými dôsledkami pre celý región, bez toho, aby priniesol pozitívny výsledok,“ uzavrel
Pozrite si celý rozhovor:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"