Tvrdo, bez ohlásenia a logicky. Irán sa bráni inak a jeho režim sa nedá zmeniť zvonku, zhodli sa experti v ta3

Irán v uplynulých rokoch ako štát priamo nezaútočil na inú krajinu. V relácii Téma dňa to uviedol politológ Jozef Lenč z UCM v Trnave. Súčasná eskalácia je podľa neho pokračovaním dlhodobého modelu konfrontácie medzi Spojenými štátmi a Iránom, tentoraz však s výrazne tvrdšou reakciou Teheránu.

Útok sa dal očakávať

Podľa Lenča bolo v posledných týždňoch zrejmé, že Spojené štáty posilňujú svoju vojenskú prítomnosť v regióne. „Tá konfrontácia bola možno pre niekoho očakávateľná,“ uviedol.

Pripomenul, že podobný scenár sa opakoval už viackrát – po zabití generála Kásema Sulejmáního či po útokoch na iránske ciele v Sýrii nasledovala iránska odveta. „Postupy, ktoré vidíme od soboty, sú rovnaké ako v ostatných rokoch a sú logické,“ skonštatoval.

Písali sme

Zaútočili, tak čo čakali? Čestné uznanie a bonboniéru? Chmelár: Irán nie je Irak, bráni sa, no bez stratégie

Rozdiel podľa neho spočíva v intenzite reakcie. Kým v minulosti Irán dopredu signalizoval, kam bude útočiť, aby minimalizoval škody, teraz je odpoveď „diametrálne odlišná“. Zároveň však dodal, že je „priamo úmerná tomu, ako bol útok realizovaný“, teda počas diplomatických rokovaní a voči predstaviteľovi režimu.

Zmena režimu zvonka je nepravdepodobná

Bývalý veľvyslanec Slovenska v Teheráne Ladislav Ballek odmietol predstavu, že by sa režim v Iráne dal zmeniť vonkajším zásahom.

„Reálna zmena môže nastať zvnútra. Nemôže nastať zvonku,“ zdôraznil. Vonkajšie útoky môžu podľa neho posilniť časť obyvateľstva, ktorá si želá premenu systému, no samotnú transformáciu nedokážu zabezpečiť.

Podľa Balleka je navyše problémom neexistencia viditeľnej a organizovanej opozície. Potenciálni lídri boli v minulosti zatláčaní do úzadia alebo umiestňovaní do domáceho väzenia. „Je veľmi náročné konštatovať, či sa to podarí alebo nepodarí,“ dodal.

Spoločnosť chce zmenu, nie je však jasné akú

Z vlastnej skúsenosti z pôsobenia v Teheráne Ballek uviedol, že časť iránskej spoločnosti má záujem o zmenu politického usporiadania. Nemusí ísť nevyhnutne o západný model demokracie, ale o odklon od striktnej aplikácie náboženského práva.

Písali sme

Hormuzský prieliv: Irán hrozí, lode miznú a svet sleduje tepnu ropy so zatajeným dychom (otázky a odpovede)

„Záujmom spoločnosti je, aby sa neriadila zákonom šaría,“ povedal. Spomenul aj fungovanie revolučných súdov či prísne pravidlá obliekania, ktoré sa týkajú žien aj mužov.

O tom, či sa vnútorný tlak pretaví do masovejších protestov alebo politickej zmeny, podľa hostí rozhodnú najbližšie udalosti a vývoj samotného konfliktu.

Celú reláciu Téma dňa si môžete pozrieť tu.