Zaútočili, tak čo čakali? Čestné uznanie a bonboniéru? Chmelár: Irán nie je Irak, bráni sa, no bez stratégie
„Irán nie Irak, to nie je slabý štát. Všetci sa čudujú, že USA po prvýkrát zaútočili na súpera, ktorý rozhodne nie je papierovým hráčom a vie sa brániť. A vidíme, že sa vie brániť.“
Vojenské útoky na Irán neprišli podľa historika a politického analytika Eduarda Chmelára nečakane. V relácii Téma dňa na ta3 uviedol, že rozsiahla koncentrácia vojsk v regióne už vopred naznačovala blížiacu sa eskaláciu.
Konflikt sa podľa neho rýchlo mení na regionálnu vojnu s dôsledkami pre energetiku aj bezpečnosť Európy.
Zhromažďovanie vojsk bolo varovaním
Chmelár pripomenul, že o možnosti vojny sa hovorilo už niekoľko týždňov. Podľa neho však nešlo o bezprostrednú hrozbu, kým Spojené štáty nemali v oblasti potrebnú vojenskú infraštruktúru.
„Keď sme videli, že v oblasti sa zhromaždilo najväčšie množstvo vojska od invázie do Iraku, bolo jasné, že je to len otázka času,“ uviedol. Za rozhodujúci moment označil aj diplomatické udalosti v regióne, po ktorých sa situácia podľa neho rýchlo vyhrotila.
Izrael ohlásil novú vlnu úderov. Pri štátnej televízii zazneli explózie, armáda stihla vyzvať na evakuáciu
Útok je síce často označovaný ako americký, podľa Chmelára však išlo „predovšetkým o izraelský zásah, do ktorého boli zapletené aj Spojené štáty“.
Európa konfliktu nezabránila
Na otázku, či bolo možné eskalácii predísť, Chmelár odpovedal, že áno, ak by spojenci Washingtonu vyvinuli silnejší tlak. Európske krajiny podľa neho zostali pasívne.
„Európski partneri do toho nijakým spôsobom nevstupovali,“ povedal. Kritizoval aj reakcie západných lídrov po vypuknutí bojov, ktorí podľa neho útok neodsúdili a sústredili sa najmä na kritiku Iránu.
Irán podľa neho reaguje predovšetkým odvetnými údermi proti štátom, z ktorých územia boli vedené útoky. „Ako čo čakali? Čestné uznanie a bonboniéru za takéto útoky?“ pýta sa trocha ironicky Chmelár. Jedným dychom dodáva, že vojna sa už v priebehu prvých hodín rozšírila na širší regionálny konflikt. „Spôsobili veľmi nepredvídateľnú vojnu, ktorá sa v priebehu dvadsiatich štyroch hodín rozšírila,“ uviedol.
Dôsledky sú podľa neho okamžité aj v ekonomike. Ceny energií už začali rásť. „Už teraz vieme celkom isto, že porastú ceny ropy aj plynu,“ dodal s tým, že zdražovanie zasiahne aj Európu.
Vodiči, nečakajte a tankujte plnú, radí analytik. Napätie na Blízkom východe zdvihne ceny aj u nás, vieme kedy
Irán podľa neho koná bez jasnej stratégie
Chmelár zároveň kriticky hodnotil aj postup Teheránu. Podľa jeho slov iránske útoky pôsobia nekoordinovane.
„Vidno, že nemajú nijakú stratégiu,“ uviedol a poukázal aj na vyjadrenia iránskeho ministra zahraničných vecí o problémoch s jednotným velením. Údery podľa neho zasiahli aj krajiny, ktoré by si Irán mohol snažiť získať na svoju stranu.
Takýto postup môže podľa analytika paradoxne pomôcť Spojeným štátom vytvoriť širšiu koalíciu štátov Perzského zálivu proti Iránu.
Riziká pre Európu môžu byť najväčšie
Chmelár upozornil, že hoci Spojené štáty a Izrael nemusia niesť hlavné následky konfliktu, Európa môže doplatiť najviac.
Za najrizikovejší scenár označil destabilizáciu Iránu a možné vnútorné rozpady krajiny. „Európu by to zasiahlo obrovskou vlnou utečencov aj vážnymi energetickými problémami,“ uviedol.
Podľa neho navyše Washington vstúpil do konfliktu spôsobom, ktorý vyvoláva kritiku aj v samotných Spojených štátoch, keďže zásah mal obísť Kongres a podľa analytika je aj v rozpore s medzinárodným právom.