Čínske humanoidné roboty ovládli najsledovanejší televízny večer roka. Za pôsobivou šou sa skrýva boj o svetové prvenstvo
Keď sa počas osláv lunárneho Nového roka na pódiu v Pekingu objavila skupina humanoidných robotov so zdvihnutými mečmi, milióny divákov doma aj v zahraničí sledovali viac než len pútavé predstavenie. Čína vyslala jasný signál. Ambície v oblasti robotiky už nepatria len do laboratórií, ale aj do hlavného vysielacieho času.
Ako napísal britský týždenník The Economist, štvorhodinový galavečer vysielaný štátnou televíziou tradične slúži ako prehliadka kultúry aj technologickej sily krajiny. Tento rok sa jeho ústredným motívom stali humanoidné stroje. Jeden z vrcholov programu tvorila choreografia robotov predvádzajúcich bojové umenie. Išlo o jedno zo štyroch čísel, v ktorých vystupovali tzv. humanoidi.
Za fascinujúcou šou sa skrýva rýchlo rastúci priemysel. Podľa údajov, ktoré cituje týždenník, sa vlani vo svete dodalo viac než 14 500 humanoidných robotov, pričom ešte v roku 2024 ich bolo len približne 3 000. Takmer všetky pochádzali z Číny. Dvaja domáci výrobcovia – Agibot a Unitree – mali dodať vyše 10-tisíc kusov. Pre porovnanie, americká Tesla s modelom Optimus expedovala približne 150 robotov.
V budúcnosti by ich mohli byť miliardy
Investičná banka Morgan Stanley odhaduje, že do roku 2050 by sa po svete mohla pohybovať až miliarda humanoidov a ročné výdavky na tento sektor by mohli presiahnuť 7,5 bilióna dolárov. Zatiaľ je však realita podstatne prozaickejšia. Väčšina dnes predaných strojov slúži skôr ako atrakcia než ako plnohodnotná pracovná sila.
Podobne hodnotí situáciu aj britský denník The Guardian, podľa ktorého gala vystúpenie vyvolalo otázku, „čo ešte dokážu“. Experti však brzdia nadšenie. Georg Stieler zo spoločnosti Stieler Technology and Marketing pripomenul, že javisková choreografia ešte neznamená pripravenosť na nasadenie v priemysle. „Divadelné predstavenie sa nerovná priemyselnej robustnosti, zatiaľ,“ uviedol.
Roboty podľa neho opakujú dopredu nacvičené pohyby, ktoré „môžete trénovať stovky či tisíce ráz“, no ich schopnosť reagovať na nepredvídateľné situácie v reálnom prostredí je stále limitovaná.
Výrazný náskok
Napriek tomu má Čína v jednej oblasti náskok – vo výrobe a dodávateľskom reťazci. Ako zdôraznil The Economist, jadrom odvetvia je oblasť delty rieky Jang-c’-ťiang, kde sídlia nielen výrobcovia robotov, ale aj producenti kľúčových komponentov, ako sú motory.
Región je zároveň centrom výroby elektromobilov, čo umožňuje prenášať technológie a kapacity medzi oboma sektormi.
Dôležitú úlohu zohráva štát. Najväčším odberateľom humanoidov je práve čínska vláda a bez objednávok miestnych samospráv by viac než stovka domácich výrobcov len ťažko prežila. Roboty sa tak objavujú na oficiálnych podujatiach či v reprezentačných priestoroch. Niektoré firmy ich dokonca prenajímajú obchodom ako lákadlo pre zákazníkov.
Otázkou zostáva, či sa z nadšenia nestane bublina. Wang Zhongyuan z Pekinskej akadémie umelej inteligencie varoval, že ak masová výroba nebude podložená reálnym dopytom a praktickým využitím, verejné nadšenie môže rýchlo vyprchať. Ak sa roboty rozšíria skôr, než budú skutočne užitočné, hrozí podľa neho prasknutie „humanoidnej bubliny“.
Technologický súboj medzi Čínou a Spojenými štátmi sa tak presúva aj na pódium galavečerov. Ako povedal expert z Brookings Institution Kyle Chan pre The Guardian, humanoidné roboty sú „vysoko viditeľným príkladom technologického líderstva, ktoré môže bežné publikum vidieť na telefóne či televízore“. Práve v tejto viditeľnosti spočíva ich sila aj riziko.
Čínskym robotom sme sa venovali aj v minuloročnej reportáži:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"