Úder USA vo Venezuele vyvolal nervozitu okolo Taiwanu. Nie je ďalší na rade, kalkul Číny je iný, upokojuje analytik

„Existujú dôvody kritizovať Trumpovo rozhodnutie zaútočiť na Venezuelu. Dať Číne zelenú na útok proti Taiwanu medzi ne však nepatrí,“ napísal Sacks v komentári pre think-tank Council on Foreign Relations.

Čína nečaká na precedens, ale na istotu víťazstva

Základná premisa obáv je podľa Sacksa chybná. Peking sa doteraz zdržal priameho útoku na Taiwan nie preto, že by čakal na právny či politický vzor zo strany USA, ale preto, že si nie je istý výsledkom vojny. „Čína nezaútočila na Taiwan preto, že si nie je presvedčená, že dokáže zvíťaziť za prijateľnú cenu,“ píše analytik.

Ak by sa tento výpočet niekedy zmenil a čínske vedenie by nadobudlo istotu, že dokáže ostrov obsadiť a poraziť koalíciu vedenú USA, situácia v Taiwanskom prielive by sa zásadne zmenila. Dovtedy však Peking pokračuje v stratégii nátlaku, psychologického tlaku a postupného oslabovania odolnosti taiwanskej spoločnosti. Americký zásah vo Venezuele podľa Sacksa na tomto prístupe nemení nič.

Čítajte viac

Zjednotenie Číny nemožno zastaviť, vyhlásil Si v novoročnom príhovore. Manévre pri Taiwane skončili

Autor zároveň odmieta predstavu, že by si Čína z americkej operácie vo Venezuele mohla vziať praktický návod. Zásah USA bol zameraný na odstránenie hlavy režimu, pričom otázka ďalšieho vývoja v krajine zostala nejasná. Trump síce hovoril o tom, že Spojené štáty budú Venezuelu „spravovať“, no konkrétne plány nepredstavil.

Peking má však v prípade Taiwanu úplne iný cieľ. Nejde o rýchlu operáciu, ale o dlhodobú kontrolu územia a obyvateľstva. „Čína nemá ilúzie, že odstránenie politického a vojenského vedenia by spôsobilo kolaps taiwanskej spoločnosti,“ upozorňuje Sacks. V praxi by to znamenalo vylodenie státisícov vojakov, obsadenie miest a zavedenie stanného práva nad 23 miliónmi obyvateľov. Práve rozsah a riziká takejto operácie podľa neho posilňujú odstrašenie.

Medzinárodné právo ako slepá ulička argumentu

Ďalším často používaným argumentom je, že útok USA na Venezuelu podkopal medzinárodné právo a tým oslabil pozíciu Washingtonu pri obrane Taiwanu. Sacks však upozorňuje, že z pohľadu Pekingu je tento argument irelevantný. Čína totiž Taiwan nepovažuje za suverénny štát, ale za vnútornú záležitosť.

„Normy suverenity sa podľa čínskeho vedenia na Taiwan nikdy nevzťahovali,“ píše autor. Trump tak podľa neho neoslabuje niečo, čo by vstupovalo do čínskeho rozhodovania o použití sily.

Čítajte viac

Schyľuje sa vo svete k ďalšej vojne? Čína je pripravená kedykoľvek zaútočiť na Taiwan, tvrdia zdroje z USA

Sacks zároveň odmieta obavy, že by americký zásah v Latinskej Amerike oslabil ochotu spojencov podporiť USA v prípade krízy v Taiwanskom prielive. Austrália, Japonsko, Filipíny či Južná Kórea podľa neho nebudú váhať kvôli otázkam medzinárodného práva vo Venezuele, ale budú sa rozhodovať podľa vlastných bezpečnostných záujmov.

„Krajiny podporia intervenciu, ak budú presvedčené, že ich spojenectvo s USA je kľúčové pre ich bezpečnosť a pre udržanie rovnováhy síl v regióne,“ tvrdí analytik.

Nečakaný odkaz pre Taiwan

Zásah USA môže mať podľa Sacksa aj jeden vedľajší, no pozitívny efekt. Schopnosť amerických špeciálnych síl preniknúť do silne chráneného územia a odviezť hlavu režimu je pre Taiwan pripomienkou, akú váhu má ochrana politického vedenia a kontinuita vládnutia v prípade konfliktu.

Tchaj-pej dlhodobo počíta s tým, že Čína by sa na začiatku vojny pokúsila vyradiť politické špičky. Dôkazom má byť aj výstavba repliky taiwanského prezidentského paláca na čínskom vojenskom cvičisku. Americký zásah vo Venezuele podľa Sacksa len zvyšuje tlak na Taiwan, aby tieto scenáre bral ešte vážnejšie.

Pozrite si, ako vyzerali nedávne masívne vojenské cvičenia Číny v blízkosti Taiwanu: