Má Trumpova nevyspytateľnosť hranice? Náhly ústup od kúpy Grónska ukazuje, že aj radikálne vízie majú jasné mantinely
Nová dohoda už nezahŕňa prevod Grónska do rúk USA. Nie je známe, či Spojené štáty získajú niečo navyše oproti možnostiam, ktoré im už poskytujú existujúce zmluvy s Dánskom.
Americký prezident Donald Trump ustúpil od svojej požiadavky, aby Spojené štáty získali vlastníctvo Grónska. Po sérii vyhlásení, v ktorých pohrozil zavedením tvrdých ciel aj použitím vojenskej sily, napokon oznámil len rámec budúcej dohody, ktorý nepočíta s prevzatím kontroly nad týmto územím.
Podľa The Washington Post ide o príklad toho, že aj počas Trumpovho druhého funkčného obdobia stále existujú mechanizmy, ktoré dokážu tlmiť jeho najradikálnejšie kroky.
S Grónskom „konečne“ prestal
K zmene postoja prispela kombinácia viacerých faktorov. Americkí transatlantickí spojenci vystúpili jednotne proti Trumpovým vyjadreniam, finančné trhy reagovali negatívne na vyhliadku colnej vojny a ani republikáni v Kongrese neprejavili výraznú podporu prezidentovej eskalujúcej rétorike. Predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson z Louisiany označil reči o vojenskom zásahu skôr za vyjednávaciu taktiku, ktorej cieľom bolo zvýšiť pozornosť venovanú strategickému významu Grónska.
K obratu došlo len niekoľko hodín po tom, čo Trump na Svetovom ekonomickom fóre v Davose zopakoval svoj zámer „získať Grónsko vrátane vlastníckych práv“.
Po rokovaní s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem však oznámil rámec budúcej dohody. Tá sa má ešte ďalej vyjednávať, no podľa dostupných informácií nezahŕňa prevod Grónska do rúk USA. Ostáva tiež nejasné, či Spojené štáty získajú niečo navyše oproti možnostiam, ktoré im už dlhodobo poskytujú existujúce dohody s Dánskom.
Koniec pochvál a ústretovosti voči Trumpovi
Hoci sa bezprostredná kríza zdá byť zažehnaná, článok upozorňuje na možné dlhodobé následky pre dôveru spojencov v rámci NATO. Počas eskalácie napätia vystúpil na fóre v Davose kanadský premiér Mark Carney, ktorý varoval pred „rozkolom, nie prechodom“ v medzinárodných vzťahoch. Bez priameho menovania Trumpa poukázal na ohýbanie pravidlami svetového poriadku a riziko, že štáty budú nútené ustupovať silnejším, aby sa vyhli konfliktom.
Vyjadrenia kanadského premiéra predstavovali odklon od stratégie, ktorú viacerí spojenci USA zvolili počas prvého roka Trumpovho druhého mandátu – snahy zmierňovať jeho kroky pochvalami a ústretovými gestami. Aj generálny tajomník NATO Mark Rutte v minulosti použil voči Trumpovi neformálne oslovenie, ktoré prezident prijal pozitívne. Podľa autorov článku má však tento prístup svoje limity.
Trumpova nevyspytateľnosť podľa The Washington Post komplikuje aj snahy európskych spojencov získať jasnú predstavu o tom, do akej miery je Washington pripravený podporovať Ukrajinu v konflikte s Ruskom a čeliť územným ambíciám prezidenta Vladimira Putina.
(Článok pokračuje pod videom.)
Biely dom zverejnil AI fotografiu Trumpa s tučniakom v Grónsku. Internet sa baví, že nepozná geografiu.
Trumpova Rada mieru
Otázniky vyvoláva aj vznik tzv. Rady mieru, ktorú Trump predstavil ako nový medzinárodný orgán. Pôvodne mala pomáhať mierovým rokovaniam v Pásme Gazy, no administratíva jej teraz prisudzuje omnoho ambicióznejšiu úlohu, prirovnávanú k Bezpečnostnej rade OSN. Trump zároveň požiadal o dobrovoľný príspevok vo výške jednej miliardy dolárov výmenou za stále členstvo. Rade má predsedať osobne a jej zloženie podľa článku zahŕňa aj autoritárske režimy, pričom o členstvo prejavil záujem aj Putin.
Vznik Rady mieru prichádza v čase, keď Spojené štáty pod Trumpovým vedením vystúpili zo 66 medzinárodných organizácií, z ktorých mnohé boli napojené na OSN. V charte novej rady sa pritom Gaza vôbec nespomína, čo zvyšuje pochybnosti o jej skutočnom poslaní.
Budíček pre Európu
Niektorí európski lídri napriek výhradám naznačujú, že aktuálne napätie môže mať aj pozitívny efekt. Podľa nich je Európa nútená prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť a nespoliehať sa automaticky na Spojené štáty ako stabilného garanta. Tento vývoj zodpovedá aj Trumpovmu dlhodobému tlaku na členské štáty NATO, aby zvyšovali výdavky na obranu.
Analytik Max Bergmann z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie upozorňuje, že éra, v ktorej Spojené štáty jednoznačne „dirigovali dopravu“ v Európe, sa končí. Zároveň však kladie otázku, ktorú podľa The Washington Post bude musieť Washington riešiť: ako obnoviť americké líderstvo a dôveru spojencov po sérii krokov, ktoré ich vážne narušili.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"