Trump verzus realita v Grónsku. Experti: Armáda USA na sever nie je pripravená. Fíni ju totálne strápnili
Záujem amerického prezidenta Donalda Trumpa o Grónsko vyvoláva otázky aj medzi spojencami v NATO. Experti upozorňujú, že ruská a čínska vojenská prítomnosť v Arktíde je v súčasnosti obmedzená a že narušenie dlhoročnej spolupráce pri sledovaní ruských ponoriek by mohlo bezpečnosť USA skôr oslabiť než posilniť. Navyše, Spojené štáty nemajú dostatočné skúsenosti ani kapacity na pôsobenie v arktických podmienkach a bezpečnosť regiónu dnes stojí najmä na európskych spojencoch v NATO.
Americký prezident opakovane naznačuje, že Spojené štáty by mali získať plnú kontrolu nad Grónskom, ktoré považuje za kľúčové územie z hľadiska nielen národnej, ale aj globálnej bezpečnosti. Argumentuje pritom rastúcou prítomnosťou Ruska a Číny v arktickom priestore a tvrdí, že ostrov je obklopený ruskými ponorkami a vojnovými loďami.
Otočil?
Trump sa neskôr v švajčiarskom Davose na Svetovom ekonomickom fóre dohodol so šéfom Severoatlantickej aliancie Markom Ruttem na rámci budúcej dohody o Grónsku a celej arktickej oblasti, pričom rokovanie označil za veľmi produktívne.
V rozhovore s televíziou CNBC potom povedal, že dohoda má mať večné trvanie a jej súčasťou bude prístup ku grónskym nerastným surovinám pre Spojené štáty aj ich európskych spojencov a tiež spolupráca na viacstupňovom protiraketovom štíte Golden Dome (Zlatá kopula), ktorý chce vybudovať.
Čo by sa však stalo, ak by Trump túto dohodu nedodržal a naďalej by chcel Grónsko získať? Vyjadrenia o silnom ruskom a čínskom vplyve v oblasti vyvolávajú rozpaky nielen medzi diplomatmi, ale aj medzi vojenskými plánovačmi NATO a navyše, informácie z prostredia naznačujú, že Spojené štáty majú len obmedzené vojenské kapacity a skúsenosti vhodné pre arktické prostredie. Informuje o tom The Times.
Ruská aktivita je minimálna
Prezident Trump pri obhajobe amerického prevzatia Grónska vyhlásil, že „ak sa teraz pozriete na vody okolo Grónska, sú tam ruské torpédoborce, čínske torpédoborce a, čo je ešte dôležitejšie, ruské ponorky všade navôkol.“ Strategickí plánovači NATO a spravodajské služby však zostali zmätené.
Niektorí experti sa domnievajú, že neexistujú spravodajské informácie, ktoré by naznačovali výraznú ruskú prítomnosť, a že demonštrácia sily ruského prezidenta Putina v Arktíde sa sústreďovala najmä na Nórsko, Fínsko a Švédsko.
Hrozba pre Grónsko zo strany ruského a čínskeho námorníctva sa považuje za zanedbateľnú a obranné a bezpečnostné dohody, vrátane zmluvy umožňujúcej prístup americkej armády do Grónska, zabezpečujú, že akúkoľvek hrozbu je možné riešiť.
Podľa The Times komunikácia medzi spravodajskými službami funguje efektívne. Ak by sa však Washington pokúsil získať Grónsko silou, riziko pre Spojené štáty by sa mohlo zvýšiť, keďže by sa mohli rozpadnúť dlhoročné dohody o zdieľaní kľúčových spravodajských informácií.
Trump vs. spravodajské informácie
„USA, Nórsko a Spojené kráľovstvo fungujú v rámci trojstrannej dohody o námorných hliadkach, ktorých cieľom je sledovať ruské ponorky a udržiavať ich čo najviac na východ. Ide o operáciu celej Aliancie. Ak by Trump prevzal Grónsko, táto spolupráca by sa mohla rozpadnúť a Spojené štáty by sa stali zraniteľnejšími, nie bezpečnejšími,“ uviedol pre The Times hlavný výskumný pracovník pre európsku bezpečnosť v Royal United Services Institute Ed Arnold.
Arnold uviedol, že ruská hrozba sa v regióne v posledných rokoch oslabila, keďže Moskva presmerovala svoje zdroje na vojnu na Ukrajine. Čínska aktivita je podľa neho obmedzená na vedecký výskum, ktorý môže slúžiť ako krytie pre budúce vojenské ambície, no v súčasnosti nepredstavuje bezprostrednú hrozbu. „Spravodajské informácie nepodporujú spôsob, akým Trump situáciu opisuje, aspoň nie v krátkodobom horizonte,“ povedal Arnold.
„Ruská hrozba je vážnejšia než čínska, ale v posledných rokoch oslabila. Veľká časť zdrojov smerovala na Ukrajinu. Ruská pozícia v Arktíde je dnes slabšia než kedykoľvek za posledných približne pätnásť rokov,“ dodal.
Je Grónsko naozaj v ohrození?
Správa Oxfordského inštitútu pre energetické štúdie, zverejnená minulý mesiac, uvádza, že čínske zapojenie do ťažby v Arktíde, v Kanade a Grónsku klesá „z politických dôvodov, ako aj pre vysoké náklady a riziká spojené s prevádzkou“.
Navyše, viackrát sa poukázalo aj na to, že Spojené štáty na nedávnych zasadnutiach NATO Grónsko neoznačili za naliehavý bezpečnostný problém. Arktická stratégia Pentagónu z roku 2024 ho spomína len v súvislosti so zvýšením leteckých a námorných hliadok, čo už NATO zvažuje. Americká národná bezpečnostná stratégia zverejnená v novembri Grónsko vôbec nespomína.
Strategický obranný prehľad britskej vlády z júna minulého roka varoval, že Arktída a ďaleký sever by mohli do leta 2040 byť „bez ľadu“, čo by umožnilo „prístup väčšiemu počtu aktérov a vytvorilo nový priestor pre súťaž v širšom okolí Spojeného kráľovstva“, ani tu sa však Grónsko konkrétne nespomína.
„Myslím si, že slovo hrozba nie je správne. Neexistuje bezprostredná vojenská hrozba, ale Grónsko je bohaté na nerasty. Každý chce kúsok koláča, takže existujú dlhodobé bezpečnostné a obchodné riziká, ktoré treba riadiť. NATO má dobrú stratégiu nasadenia síl, ktorú možno v prípade potreby rozšíriť, no je potrebné dohodnúť sa na jej úlohe a účele,“ uviedol bývalý zástupca vrchného veliteľa spojeneckých síl v Európe generál Sir James Everard.
Akútna hrozba nie je a USA nie sú pripravené
Nedostatok amerického záujmu a absencia naliehavej ruskej či čínskej hrozby znamenajú, že plánovači NATO, ktorí pracujú na arktickej misii zameranej na Grónsko, sa snažia určiť, čo je vlastne potrebné. „Či ide o systémy leteckého dohľadu, lietadlá alebo námornú prítomnosť – a akého druhu,“ uviedol jeden z diplomatov. Ďalší naznačil, že nemecké a britské lietadlá P-8 Poseidon určené na lov ponoriek by mohli byť v Grónsku užitočné.
Najvýrečnejším faktom však je, že Spojené štáty majú len obmedzené vhodné vojenské kapacity a skúsenosti pre arktické prostredie. Tentoraz sú to európski spojenci v NATO – najmä severské krajiny a Británia – ktorí disponujú jednotkami pripravenými na Arktídu.
Jeden vojenský zdroj upozornil, že počas minuloročného cvičenia Joint Viking v severnom Nórsku mali americké jednotky problémy. Velitelia cvičenia museli požiadať fínskych záložníkov – najtvrdších bojovníkov v arktických podmienkach, ktorí hrali úlohu útočníkov – aby boli k Američanom miernejší. „Fínom museli povedať, aby prestali Američanov ‚kosiť‘, pretože to bolo trápne a demoralizujúce,“ uviedol zdroj.
USA sú zároveň odkázané na Fínsko, pokiaľ ide o najlepšie technológie ľadoborcov. „Európania majú know-how,“ povedal vojenský zdroj. „Ak chce Trump región brániť, ide na to nesprávnym spôsobom, keď si znepriatelí svojich arktických spojencov.“
Trump spočiatku plánoval zaviesť niekoľkopercentné clá na najbližších spojencov Grónska, nakoniec však od nápadu upustil. Pozrite si súvisiacu reportáž:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"