V horách, kde nič nerastie, sa zaisťuje prežitie ľudstva. Trezor medzi skalami stráži aj slovenské bohatstvo

Dve tretiny svetovej potravy dnes pochádzajú len z deviatich rastlín: cukrovej trstiny, kukurice, ryže, pšenice, zemiakov, sóje, olejnej palmy, cukrovej repy a manioku.

V minulosti poľnohospodárstvo fungovalo inak. Farmári pestovali desaťtisíce rôznych odrôd, často prispôsobených miestnym podmienkam.

Takáto rozmanitosť fungovala ako prirodzená poistka. Keď choroba zničila jednu odrodu alebo prišlo extrémne počasie, iné rastliny dokázali prežiť a zachovať úrodu.

Postupný úbytok pestovaných odrôd presunul časť ochrany genetickej rozmanitosti mimo polí. Dôležitú úlohu tak prevzali semenné banky, ktoré uchovávajú rastliny v podobe semien pre budúce použitie.

Záložnú funkciu pre celý systém plní Svalbardský globálny trezor semien. Nachádza sa na ostrove Špicbergy (Svalbard) blízko mesta Longyearbyen, na polceste medzi Nórskom a Severným pólom.

Ako uvádza server The Converstion, trezor funguje ako bezplatné miesto na uloženie duplikátov semien pre vkladateľov z celého sveta.

Každý vkladateľ si ponecháva vlastnícke práva k uloženým semenám. Systém umožňuje krajinám, vedcom aj farmárom uchovávať genetický materiál pre výskum, šľachtenie a opätovné pestovanie.

Čítajte viac

Európske obilniny sú plné „večných chemikálií“, ukázala štúdia. Odborníci žiadajú okamžitý zákaz pesticídov s touto látkou

Svalbardský globálny trezor vznikol v roku 2008 na základe dohody v rámci OSN. Systém zahŕňa viac než 1 700 semenných bánk po celom svete. Celú prevádzku zabezpečuje severské centrum NordGen.

Slovensko má v arktickom trezore vlastné semená

Slovensko sa tiež aktívne zapojilo do ochrany globálnej genetickej rozmanitosti plodín. Do Svalbardského globálneho trezora semien uložilo vzorky pôvodných slovenských rastlín, ktoré slúžia ako záloha pre prípad kríz, vojen alebo prírodných katastrof.

V roku 2019 Slovenská republika odovzdala ďalšie semenné vzorky priamo na Špicbergoch. Odovzdanie prebehlo za účasti vtedajšej podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej a nórskej ministerky pôdohospodárstva Olaug Vervik Bollestadovej.

„Dnešok je významný deň pre Slovensko, jeho prírodu a flóru. Povinnosťou politikov je zachovávať naše národné bohatstvo aj vo forme vzácnych vzoriek semien pôvodných slovenských rastlín,“ uviedla Gabriela Matečná v tlačovej správe MP SR.

Ako ta3 povedal výskumný a vývojový pracovník génovej banky René Hauptvogel, Slovenská republika každý rok rozširuje svoju zbierku semien v trezore.

Koľko semien Slovensko uložilo

Slovenská republika má k 30. júnu 2025 v Svalbardskom globálnom trezore uložených 1 591 vzoriek semien. Z toho 160 vzoriek Slovensko uložilo 3. júna 2025 v rámci jedného boxu s poradovým číslom 10. Celková hmotnosť boxu dosiahla takmer 10 kilogramov.

Vyplýva to z údajov publikovaných v odbornom časopise Genofond a z databázy NordGen. Celkovo sa v trezore nachádzalo 1 356 591 semenných vzoriek, ktoré reprezentovali 1 209 rodov a 6 378 druhov rastlín od 129 vkladateľov z celého sveta.

Foto: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná a bývalá nórska ministerka pôdohospodárstva Ola Vervik Bollestadová v Svalbard Global Seed Vault pri odovzdaní slovenských semien do trezora. Nórsko, 2019.

Aké slovenské plodiny putovali do Arktídy

Do arktického trezora sa dostali najmä tradičné slovenské obilniny a strukoviny. Z celkového počtu 160 vzoriek tvorili najväčšiu časť obilniny, predovšetkým:

• pšenica letná (Triticum aestivum) – 137 vzoriek
• jačmeň siaty (Hordeum vulgare) – 7 vzoriek

Zo strukovín Slovensko uložilo napríklad:

• fazuľu obyčajnú – 5 vzoriek
• hrach siaty – 2 vzorky
• šošovicu jedlú – 8 vzoriek

Každá vzorka obsahovala 500 životaschopných semien, pripravených podľa presných medzinárodných štandardov.

Ako sa semená pripravovali pred cestou na sever

Prípravu zabezpečila Génová banka Slovenskej republiky, ktorú prevádzkuje Výskumný ústav rastlinnej výroby Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum (NPPC) v Piešťanoch.

Pracovníci banky vzorky vysušili na 7-percentnú vlhkosť, následne ich vákuovo zabalili do trojvrstvových hliníkových obalov.

Vzorky potom putovali do vodotesného boxu a spolu s povoleniami smerovali na Špicbergy. Bezpečnostnú kontrolu absolvovali už na letisku v Longyearbyene.

Až potom ich presunuli do samotného trezora, kde prebieha manipulácia len za prítomnosti koordinátora SGSV a povereného personálu.

Prečo má Slovensko vlastnú génovú banku

Projekt zastrešila Génová banka, ktorú NPPC prevádzkuje od roku 1996. Banka disponuje laboratóriami a klimatizovanými boxmi s kapacitou približne 50 000 vzoriek. Uchováva obilniny, strukoviny, olejniny, krmoviny aj zeleninu.

Vzorky sa skladujú pri teplote –17 stupňov Celzia na obdobie až 50 rokov, prípadne pri štyroch stupňoch Celzia na účely ďalšieho využívania. Medzi uloženými rastlinami sa nachádzajú aj odrody vyšľachtené na Slovensku v medzivojnovom období.

Podľa Reného Hauptvogla tradičné odrody čelia genetickej erózii.

„Semená poľnohospodársky významných rastlín podliehajú genetickej erózii, teda strate niektorých alel. Mnohé tradičné odrody vytlačili výkonnejšie moderné typy,“ vysvetlil Hauptvogel.

Práve ukladanie semien do globálneho trezora má zachovať genetickú rozmanitosť, ktorú moderné poľnohospodárstvo postupne obmedzilo.

Záloha pre budúcnosť aj pre krízové situácie

Teraz už exministerka Matečná zdôraznila význam ukladania semien aj z pohľadu krízového manažmentu.

„Naším cieľom je zabezpečiť záchranu pôvodných genetických zdrojov rastlín Slovenska pre budúce generácie, vedecký výskum aj pre prípad katastrof,“ uviedla.

Podľa jej slov už v minulosti došlo k situácii v Afrike, keď sa pôvodné semená zo Svalbardu použili na opätovné zavedenie plodín do zničeného prostredia. Slovensko preto pokračuje v ukladaní pôvodných semien rastín do trezora.

(Článok pokračuje na ďalšej strane.)