V horách, kde nič nerastie, sa zaisťuje prežitie ľudstva. Trezor medzi skalami stráži aj slovenské bohatstvo

Trezor v skale a v mraze

Svalbard leží približne 1 300 kilometrov za severným polárnym kruhom. Semená sa ukladajú do troch tunelov vytesaných do pieskovcovej hory. Kovové obaly udržiavajú suché prostredie. Stabilná teplota dosahuje -18 stupňov Celzia.

Redaktor portálu The Conversation, ktorý trezor osobne navštívil, opísal svoje skúsenosti. „Hneď po vstupe som cítil extrémny chlad. Mráz mi zamrazil mihalnice aj vnútro nosa,“ napísal.

Podľa jeho slov ide o prostredie, kde nízka teplota nepredstavuje výnimočný stav, ale základný predpoklad účinného dlhodobého skladovania.

Jeden z najväčších vkladov v histórii

Portál Government.no uvádza, že v polovici októbra 2024 dorazili na Svalbard desaťtisíce nových vzoriek semien z celého sveta. Podľa údajov nórskej vlády išlo o jeden z najväčších vkladov za 16 rokov fungovania trezora.

Vzorky dorazili zo 123 génových bánk v 85 krajinách. Každá kolekcia mala iný dôvod na uloženie do trezora. Sudán poslal odrody ciroku a perlového prosa z národnej génovej banky, ktorú takmer zničila občianska vojna.

Filipíny uložili semená z kolekcií poškodených tajfúnmi a požiarmi. Malawi prispelo takzvanými zamatovými fazuľami, ktoré miestni farmári využívajú v udržateľnom poľnohospodárstve aj v tradičnej medicíne. Brazília odovzdala viac než 3 000 odrôd ryže, kukurice a fazule zo svojej rozsiahlej národnej zbierky.

„Trezor súvisí s globálnou potravinovou bezpečnosťou. Teší ma, že Nórsko podporou zariadenia pomáha zachovať rastlinné dedičstvo pre ďalšie generácie,“ uviedla štátna tajomníčka Hanne-Berit Brekkenová.

Čítajte viac

Slovensko riskuje žalobu z Bruselu. Eurokomisia tvrdí, že zákaz dovozu ukrajinských plodín je neopodstatnený

Prečo trezor vyvoláva diskusie

Svalbardský trezor však sprevádzajú aj politické diskusie už od jeho otvorenia v roku 2008. Kritici ho často spájajú s dedičstvom Zelenej revolúcie z polovice 20. storočia.

Program v minulosti zaviedol vysoko výnosné odrody plodín a pomohol zachrániť milióny ľudí pred hladom. Časť verejnosti preto vníma globálny trezor ako také pokračovanie modelu, v ktorom bohatšie krajiny zhromažďujú prírodné zdroje z rozvojových regiónov.

Svalbardský trezor nepreberá kontrolu nad semenami. Každá krajina, výskumné centrum alebo génová banka, ktorá semená uloží, zostáva ich vlastníkom.

Ak niektorá kolekcia semien zanikne v dôsledku vojny, prírodnej katastrofy alebo technického zlyhania, pôvodný vlastník si môže svoje semená z trezora vyžiadať späť a znovu ich použiť.

(Článok pokračuje na ďalšej strane.)

Konšpiračné teórie a každodenná realita Svalbardu

Pozornosť verejnosti vzbudili aj návštevy známych miliardárov, ako sú Bill Gates a George Soros spolu so zástupcami spoločností Google a Monsanto, čo podnietilo vznik konšpiračných teórií o skrytých cieľoch a tajných plánoch trezora.

„Svalbard nepôsobí ako utajená lokalita. Pravidelné lety spájajú súostrovie s pevninou a v Longyearbyene žijú ľudia z desiatok krajín,“ napísal redaktor, ktorý sa bol pozrieť priamo v teréne.

Longyearbyen má približne 2 700 obyvateľov a funguje ako centrum vedeckého výskumu, turizmu a medzinárodných projektov.

Dormancia a neviditeľný život semien

Semená uložené na Svalbarde ležia ďaleko od pôdy, v ktorej vyrástli. Každé semeno však so sebou nesie neviditeľnú sieť mikroorganizmov a húb, ktoré s ním putovali z pôvodného prostredia.

„Svalbardský trezor vnímam ako živé a zároveň krehké miesto. Nepoháňajú ho peniaze ani technológie, ale zvláštna sila semien,“ napísal redaktor.

Čítajte viac

Bezcolný dovoz skončil, no EÚ plánuje väčší prístup pre ukrajinské potraviny. Farmári upozorňujú na nerovné podmienky

Prečo semená „spia“ a prečo im to neškodí

Kritici dlhodobého skladovania semien tvrdia, že rastliny takto strácajú schopnosť prispôsobiť sa meniacej sa klíme. Biológ Anthony Trewavas však vysvetľuje dormanciu (dočasné zastavenie alebo výrazné obmedzenie životných procesov u organizmov- pozn. red.) ako prirodzenú stratégiu rastlín.

Semená dokážu prežiť nepriaznivé obdobia tým, že zastavia rast a čakajú na vhodné podmienky.

Biológ vysvetlil, že rastliny dokážu čakať. Semená prežívajú roky bez rastu a reagujú až vtedy, keď sa objavia vhodné podmienky.

Trezor tento prirodzený mechanizmus len predlžuje v kontrolovanom prostredí.

Praktická záloha pre globálnu sieť

Svalbardský globálny trezor slúži ako poistka pre sieť génových bánk po celom svete. Krajiny a výskumné inštitúcie ho využívajú v situáciách, keď vojna, prírodná katastrofa alebo technické zlyhanie ohrozia ich vlastné zbierky semien.

Práve v takýchto prípadoch predstavuje bezpečné miesto na uchovanie genetických zdrojov.

Kontrola nad semenami však zostáva u pôvodných vlastníkov. O ich ďalšom použití rozhodujú krajiny a komunity, ktoré ich do Arktídy uložili.

Písali sme

Európsky trh môže zaplaviť lacnejšia hydina z Ukrajiny. Slovenskí farmári upozorňujú aj na riziká salmonely