Správa iránskych lekárov: Pri protestoch zahynulo viac než 16-tisíc ľudí. Polícia strieľa do oblasti hlavy či hrudníka
Pri protivládnych protestoch v Iráne, ktoré sa začali koncom decembra, zomrelo najmenej 16 500 ľudí a 330-tisíc bolo zranených, napísal denník The Times, ktorý sa odvoláva na správu iránskych lekárov.
Väčšina obetí je mladších ako 30 rokov, pričom polícia podľa svedectva najčastejšie strieľa do oblasti hlavy, krku alebo hrudníka.
Mladí ľudia zastrelení do oblasti hlavy
„Toto je genocída pod rúškom digitálnej temnoty,“ opísal situáciu v krajine iránsko-nemecký doktor Amír Parásta. Obeťami sú väčšinou mladí ľudia. Je medzi nimi 23-ročná študentka Robina Amínianová, ktorá sa chcela stať módnou návrhárkou, alebo traja mladí futbalisti, vrátane jedného, ktorý mal iba 17 rokov.
Medzi mŕtvymi je podľa The Times tiež 28-ročný študent Jasín Mirzají. Keď 8. januára vyrazil v meste Kermánšáh na svoj prvý protest v živote, vraj už tušil, že môže byť aj jeho posledným. „Ak ma zabijú, povedzte všetkým, že som sa stal mučeníkom na ceste za slobodou,“ spomína na synove slová jeho strýko Mirzají. Mladík zomrel po strele do hlavy.
Pripojenie na internet stále minimálne
Demonštrácie, sprvu ekonomicky motivované, vypukli koncom decembra v Teheráne a čoskoro sa rozšírili do celej krajiny a zmenili sa na protirežimové protesty. Niektorí účastníci volali aj po smrti iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího či po návrate bývalého korunného princa a predstaviteľa iránskej opozície Rezy Pahlavího, ktorého otec bol zvrhnutý revolúciou v roku 1979.
Chameneí tiež prvýkrát od začiatku protestov v sobotu verejne priznal, že pri protestoch boli zabité tisícky ľudí, „niektorí neľudským a brutálnym spôsobom“.
Úplné odpojenie internetu za posledných 12 dní zanechalo desaťtisíce Iráncov v nevedomosti a neistote, či sú ich blízki nažive, či mŕtvi, zatiaľ čo režim brutálne potláčal protesty ozbrojenou a neprimeranou silou. Podľa mimovládnej organizácie NetBlocks zostáva pripojenie na internet v krajine aj naďalej úplne minimálne.
Správa sa dostala von vďaka Starlinku
Lekárska správa do sveta prenikla vďaka bezplatnému internetovému pripojeniu prostredníctvom satelitnej služby Starlink, ktorú Iráncom ponúka spoločnosť SpaceX miliardára Elona Muska. Napriek tomu jej používanie nesie veľké riziko. Satelitné vysielanie je režimom zakázané a iránske revolučné gardy pravidelne pátrajú po anténach Starlinku.
Očný chirurg Parásta, ktorý ošetroval zranených pacientov už počas protestov po smrti Mahsy Amínovej v rokoch 2022, podotýka, že aktuálne protivládne demonštrácie nadobúdajú nové úrovne brutality. „V roku 2022 používali gumené projektily a brokovnice, ktoré ľuďom spôsobovali devastujúce poranenia očí. Teraz nasadzujú vojenské zbrane. To, čo vidíme, sú strelné a šrapnelové zranenia hlavy, krku a hrudníka,“ povedal podľa The Times Parásta, ktorý pomohol vytvoriť sieť lekárov po celom Iráne, vďaka ktorej vznikla aj novozverejnená správa.
Ostrá paľba z kalašnikovov
Podľa dostupných správ bezpečnostné zložky tvorené iránskymi revolučnými gardami a milíciami basídž na potlačenie protestov nasadzujú ostrú muníciu a ťažké zbrane, vrátane kalašnikovov a guľometov na pick-upoch. Objavili sa tiež správy o zapojení šiitských milícií Hašíd Šábí z Iraku.
Iránske úrady požadujú za vydanie tiel ľudí zabitých pri nepokojoch premrštené sumy. Pár z Isfahánu sa podľa denníka The Times niekoľko dní márne snažil v nemocniciach nájsť svoju dcéru. Nakoniec musel bezpečnostným zložkám zaplatiť 700 miliónov tomanov (takmer 5-tisíc eur). Potom rodičia išli päť hodín do iného mesta, kde našli telo svojej dcéry pohodené v opustenom hrobe.
Telá sú tajne prevážané a pochované bez evidencie i dohľadania blízkych. O obetiach potom neexistujú žiadne záznamy, prípadne je ich vydanie podmieňované vysokým výkupným.
Pozrite si súvisiacu reportáž:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"