Výzva na trest smrti z kazateľnice. Ozbrojených pokrytcov by mali popraviť, žiada iránsky duchovný
Protesty, ktoré zachvátili krajinu po páde meny, utíchli. Bezpečnostné zložky však zostávajú v pohotovosti. Demonštrantom hrozí smrť.
Na trest smrti pre časť demonštrantov proti iránskemu režimu vo svojom kázni vyzval konzervatívny iránsky duchovný ajatolláh Ahmad Chátamí, píše agentúra AP.
Iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí pritom v stredu uviedol, že úrady neplánujú žiadne bezprostredné popravy protestujúcich. Protesty, ktoré sa v Iráne začali na konci decembra a pri ktorých bezpečnostné zložky podľa ľudskoprávnych organizácií zabili niekoľko tisíc ľudí, už zrejme utíchli.
Zaplaťte, alebo nepochováte. Irán žiada astronomické sumy za vydanie tiel obetí protestov
V Teheráne neboli protesty v uliciach hlásené už niekoľko dní, píše AP s tým, že sa zdá, že režim vlnu odporu pomocou násilia úspešne potlačil.
„Ozbrojení pokrytci by mali byť popravení“
„Ozbrojení pokrytci by mali byť popravení,“ povedal Chátamí pri modlitbách, pričom použil koránskeho termínu munáfik užívaného pre moslima, ktorý sa voči Bohu správa pokrytecky a škodí moslimskej komunite.
Chátamí vo svojom príhovore vysielanom štátnym rozhlasom označil protestujúcich za vojakov amerického prezidenta Donalda Trumpa a za sluhov izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ktorých cieľom je rozklad krajiny. „Američania a sionisti by nemali očakávať mier,“ uviedol ajatolláh s tým, že by naopak mali očakávať tvrdú odplatu.
Chátamí obvinil USA a Izrael, že protesty v Iráne zneužili na podnecovanie násilia. Zároveň podľa AP uviedol niektoré materiálne škody spôsobené pri protestoch.
Poškodených podľa neho bolo 350 mešít, 126 modlitební či 80 domov duchovných, ďalej potom 400 nemocníc, 106 sanitiek a 71 požiarnych vozidiel.
Trump zvažoval vojenský zásah
Popravy zadržaných demonštrantov a pokračujúce násilné potláčanie protestov pritom Trump v minulých dňoch uviedol ako dôvod na prípadný americký vojenský zásah proti iránskemu režimu.
Saudská Arábia, Katar a Omán však podľa médií Trumpa presvedčili, aby nezasahoval a dal režimu v Teheráne príležitosť uvoľniť napätie v krajine. Rijád, Dauha a Maskat pritom varovali pred „vážnymi dôsledkami pre región“, ktoré by americká vojenská akcia mohla vyvolať.
Napriek pokoju v teheránskych uliciach bolo z iránskej metropoly hlásené intenzívne nasadenie bezpečnostných zložiek. Režim tiež viac ako týždeň blokuje prístup k internetu, uviedla mimovládna organizácia Netblocks, ktorá monitoruje kybernetickú bezpečnosť.
Od ekonomických protestov k otvorenému odporu
Pôvodne pokojné demonštrácie, ktoré sa začali 28. decembra kvôli rozhorčeniu z poklesu hodnoty iránskej meny, sa postupne rozšírili do všetkých regiónov krajiny, pričom proti protestujúcim začali zasahovať bezpečnostné zložky, ktoré tvoria prevažne milície basídž, ktoré sú súčasťou iránskych revolučných gárd. Podľa stredajších údajov ľudskoprávnej organizácie Iran Human Rights (IHR) sídliacej v Nórsku iránske bezpečnostné zložky doteraz zabili najmenej 3428 protestujúcich.
Výzvy proti režimu a návrat monarchie
Zo sprvu ekonomicky motivovaných demonštrácií sa postupne stali protirežimné protesty, pri ktorých niektorí účastníci volali po smrti iránskeho duchovného vodcu Alí Chameneí či po návrate bývalého korunného princa a predstaviteľa iránskej opozície Rezá Pahlaví, ktorého otec bol zvrhnutý revolúciou v roku 1979.
Pahlaví: režim padne
Pahlaví na tlačovej konferencii vo Washingtone podľa agentúry AFP povedal, že iránska islamská republika padne. Otázkou podľa neho nie je, či sa tak stane, ale kedy sa tak stane. „Vrátim sa do Iránu,“ dodal. Mnohí Iránci, tak vo vnútri krajiny, ako aj v exile, sú však k akejkoľvek budúcej významnej úlohe Pahlavího skeptickí, a to vzhľadom na jeho osobnosť i na autoritársku vládu jeho otca.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"