„V náručí mi zostala len jej bunda.“ Telo manželky niesol viac než hodinu. Svedectvá z Iránu odhaľujú brutalitu režimu
Keď sa Reza s manželkou Maryam 8. januára vracal z protestu v Teheráne, snažil sa svoju partnerku chrániť vlastným telom. Objímal ju, kráčali rýchlo a mlčky. V jednej chvíli však pocítil, že jeho ruka náhle zostala prázdna. „Zrazu som cítil, že moja ruka je ľahká. V náručí mi zostala len jej bunda,“ povedal neskôr príbuzným. Maryam zasiahla guľka. Dodnes nie je jasné, odkiaľ prišla.
Reza niesol telo svojej manželky viac než hodinu. Vyčerpaný si sadol do úzkej uličky, kým sa neotvorili dvere neďalekého domu. Cudzí ľudia ich vzali do garáže, priniesli bielu plachtu a pomohli mu Maryam zabaliť. Ich príbeh patrí medzi desiatky svedectiev, ktoré sa aj napriek prísnej kontrole informácií dostali k stanici BBC prostredníctvom blízkovýchodnej redakcie BBC Persian, a ktoré ukazujú, s akou brutalitou je iránsky režim ochotný potlačiť nepokoje.
Podľa BBC je Maryam jednou z tisícok ľudí, ktorí sa mali po protestoch vrátiť domov, no nikdy sa tak nestalo. Vlna demonštrácií sa v Iráne začala koncom decembra po prudkom prepade národnej meny a rýchlo sa rozšírila z Teheránu do desiatok ďalších miest. Pôvodné ekonomické požiadavky sa postupne zmenili na otvorené výzvy proti vedeniu štátu.
Zlom prišiel minulý týždeň. Podľa svedectiev, ktoré zhromaždila BBC Persian, boli štvrtok a piatok najkrvavejšími dňami protestov. Do ulíc vyšli tisíce ľudí naprieč krajinou a bezpečnostné zložky odpovedali masívnym použitím sily.
Ľudskoprávna organizácia HRANA hovorí o najmenej 2 400 zabitých ľuďoch, vrátane detí. Presné čísla však nie je možné nezávisle overiť a niektoré zdroje odhadujú, že horná hranica počtu obetí je až 20 000.
Iránske úrady totiž po eskalácii násilia vypli internet, mobilné siete aj pevné linky. Zahraničné médiá nemajú prístup k terénnemu spravodajstvu a informácie sa z krajiny dostávajú len prostredníctvom útržkovitých svedectiev, videí a satelitného spojenia.
„Mierili na hlavy a hrude“
Výpovede očitých svedkov z rôznych regiónov krajiny sa napriek tomu zhodujú. „Naša štvrť zapáchala krvou. Zabíjali ich veľa,“ povedal jeden z nich BBC Persian. Iní opisovali, že bezpečnostné sily strieľali priamo do davov, často na hlavy a tváre.
Násilie sa neobmedzilo len na veľké mestá. V severoiránskom meste Tonekabon bol zabitý 18-ročný študent Sorena Golgun, ktorého podľa rodiny zasiahli priamo do srdca, keď sa snažil ujsť z obkľúčenia.
V Teheráne zas prišla o život 23-ročná študentka módneho dizajnu Robina Aminian, ktorá plánovala štúdium v Miláne. Jej matka cestovala šesť hodín, aby si prevzala telo dcéry. Bezpečnostné sily jej však nariadili pochovať ju na odľahlom cintoríne bez účasti rodiny.
Nie všetky obete boli účastníkmi protestov. V meste Kermanshah bol smrteľne postrelený 24-ročný zdravotník Navid Salehi, keď odchádzal z práce.
Nemocnice na hrane kolapsu
S pribúdajúcimi obeťami sa do krízy dostali aj nemocnice. Zdravotníci, ktorí hovorili pre BBC pod podmienkou anonymity, opisujú scény z preťažených zariadení. „Nebol čas ani na resuscitácie,“ povedala jedna zo zdravotných sestier. Podľa jej slov privážali desiatky mladých ľudí so strelnými poraneniami hlavy a hrudníka.
Po zaplnení márnic sa telá ukladali jedno na druhé, v niektorých prípadoch dokonca v modlitebných miestnostiach. Lekári potvrdzujú zranenia spôsobené ostrou muníciou aj brokovými nábojmi. Oční špecialisti v Teheráne hovoria o krízovom režime po tom, čo do nemocníc prúdili pacienti s ťažkými poraneniami očí.
V meste Rašt museli telá odvážať inde, pretože márnica bola plná. Príbuzní obetí podľa zdrojov BBC museli zaplatiť vysoké sumy, aby im telá vydali na pochovanie.
Mnohé telá obetí skončili vo forenznom centre Kahrizak pri Teheráne. Jeden zo svedkov tvrdí, že tam videl tisíce tiel. BBC túto informáciu nemohla nezávisle potvrdiť, no v dvoch analyzovaných videách redaktori identifikovali najmenej 180 tiel v každom zázname. Skutočný počet obetí môže byť výrazne vyšší.
Iránske úrady oficiálne čísla nezverejňujú. Štátne médiá hovoria o približne stovke zabitých príslušníkov bezpečnostných síl a protestujúcich označujú za „výtržníkov a teroristov“.
Najvyšší vodca Alí Chameneí v televíznom prejave vyhlásil, že Islamská republika „neustúpi“ a proti „deštruktívnym elementom“ zasiahne bez zaváhania.
Nádej za hranicami krajiny
Magazín Time takisto priniesol svedectvá Iráncov, ktorým sa aj napriek výpadku komunikácie podarilo poslať správy do zahraničia. Mnohí hovoria o úplnej beznádeji a presvedčení, že bez vonkajšej pomoci protesty neprežijú. „Ak sa nič nestane, bude to katastrofa,“ odkázal jeden z obyvateľov Teheránu.
Tieto nálady posilnili aj vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý na sociálnej sieti Truth Social napísal, že „pomoc je na ceste“ a vyzval Iráncov, aby pokračovali v protestoch. Jeho odkazy sa šíria prostredníctvom satelitného vysielania a siete Starlink amerického miliardára Elona Muska, ktorá podľa zdrojov Time funguje ako jeden z mála stabilných komunikačných kanálov.
Práve do Trumpa vkladajú mnohí Iránci svoju nádej a dokonca ho nazývajú familiárnymi menami. Nie z lásky, skôr z pragmatických dôvodov.
„Ak Strýko niečo neurobí, je koniec. Budú jednoducho zabíjať ľudí, kým nikto nezostane,“ povedal obyvateľ okresu Niavaran, ktorý Trumpa nazval „strýkom“ zo strachu, že iránska spravodajská služba by mohla nejakým spôsobom monitorovať Starlink.
Do verejného priestoru sa opäť dostal aj Reza Pahlaví, syn posledného iránskeho šacha, ktorý protesty označil za „veľkolepé“ a vyzval na obsadzovanie centier miest. Diplomatické zdroje však upozorňujú, že v krajine zatiaľ neexistuje jasná, organizovaná alternatíva moci.
Medzitým sa Irán ponára do ticha. Ľudia zostávajú doma, mestá sa po zotmení vyľudnievajú a strach sa stáva každodennou súčasťou života. Napriek tomu sa svedkovia rozhodli hovoriť. „Chceme, aby svet vedel, čo sa tu deje,“ odkázal jeden z nich BBC.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"