Platiť a platiť. Kirgizský taxikár opisuje život migranta v Rusku plný úplatkov, sledovania a strachu z deportácie

„Polícia neustále vyžaduje úplatky. Za každý dokument, za každú pečiatku: za registráciu na ruskej adrese, za pracovné povolenie,“ narieka Alym, 38-ročný otec dvoch detí. Úplatky podľa neho niekedy dosahujú až 25 000 rubľov (približne 276 eur) za jediný dokument. „Musíme platiť, platiť, platiť za všetko,“ vzdychá.

Každý deň musí Alym posielať úradom svoje geolokačné údaje prostredníctvom špeciálneho počítačového programu Amina. „Ak nedodržíte pokyny tri dni po sebe, zaradia vás na čiernu listinu, z ktorej je ťažké sa dostať,“ vysvetľuje. Zaradenie do tohto „registra sledovaných osôb“, ktorých prítomnosť v Rusku je považovaná za nelegálnu, vedie k zmrazeniu bankových účtov a môže mať za následok prepustenie z práce, vylúčenie zo štúdia na vysokej škole alebo dokonca vyhostenie.

Školstvo ako nepriechodná bariéra

V Rusku, ktoré má 146 miliónov obyvateľov, pobýva podľa ministerstva vnútra viac ako 6,5 milióna cudzincov. Veľká časť z nich pochádza z bývalých sovietskych stredoázijských republík. Ruský prezident Vladimir Putin vlani v októbri schválil novú štátnu politiku zameranú na „obmedzenie prítomnosti rodinných príslušníkov“ imigrantov v Rusku, aby sa znížila záťaž sociálneho a zdravotníckeho systému.

„Naopak, mali by sme byť radi, že migranti do našej krajiny prichádzajú. Znamená to, že sa ruská ekonomika rozvíja,“ hovorí Anna Orlovová, ktorá pôsobí ako učiteľka ruštiny v mimovládnom projekte Deti migrantov. Odsudzuje test z ruštiny, ktorý úrady vlani zaviedli pre deti migrantov. Zloženie tejto extrémne náročnej skúšky je podmienkou, aby ich rodičia mohli zapísať do školy.

Čítajte viac

Najprv prísľuby práce, potom spálené pasy a cesta na front. Stovky cudzincov do ruskej armády zlákala jediná žena

Podľa Federálnej služby pre dohľad nad vzdelávaním sa však viac ako 87 percent detí migrantov nemohlo v roku 2025 zapísať do školy kvôli byrokratickým prekážkam a testu z ruštiny. „Ministerstvo školstva si stanovilo cieľ, že do škôl už nebude prijímať neruských žiakov. Je to úplne šialené!“ hnevá sa Orlovová.

Strach a nenávisť v tieni vojny

Život migrantov sťažuje aj narastajúca agresia. Dcéra taxikára Alyma bude musieť skúšku z ruštiny čoskoro absolvovať, kým jeho dospievajúceho syna nedávno zbili ruskí spolužiaci. V decembri v jednej škole pri Moskve tínedžer, ktorý prepadol neonacistickej ideológii, ubodal desaťročného chlapca z Tadžikistanu.

„Migranti sa stali nepriateľmi, ventilom nespokojnosti v spoločnosti,“ prameniacej z vojny proti Ukrajine a jej ekonomických dôsledkov, poznamenáva Svetlana Gannuškinovová z mimovládnej organizácie Civil Aid. Nová ruská politika voči migrantom je podľa nej „presiaknutá strachom“, najmä od teroristického útoku na koncertnú sieň Crocus City Hall z marca 2024.

Z odmietania migrantov ťažia aj politické strany. „Neustále cestujem po regiónoch a nelegálna migrácia je často prvým problémom, ktorý naši spoluobčania spomínajú. Máme tejto situácie dosť,“ vyhlásil predseda LDPR Leonid Sluckij.

Taxikár Alym plánuje odísť z Ruska v roku 2030, keď splatí hypotéku v Kirgizsku. Po štyroch rokoch sa vzdal snahy získať ruské občianstvo: „Nechcem, aby ma povolali do vojny proti Ukrajine. Zákony v Kirgizsku zakazujú nechať sa najať ako žoldnier.“

Čítajte viac

V Rusku rastie moc tajnej služby. Obnovila gulagy a drží režim pokope, nôž však môže vraziť do chrbta aj Putinovi