Najprv prísľuby práce, potom spálené pasy a cesta na front. Stovky cudzincov do ruskej armády zlákala jediná žena
Pas v plameňoch, falošné sľuby a cesta na front. Zistenia investigatívneho tímu BBC Eye detailne mapujú, ako neformálna sieť sprostredkovateľov verbuje cudzincov do ruskej armády, často pod prísľubom dobre platených a nebojových pozícií. V centre pozornosti stojí Polina Azarnykhová, bývalá učiteľka z Voronežskej oblasti, ktorá mala prostredníctvom Telegramu lákať stovky mužov z chudobných krajín do vojny proti Ukrajine.
BBC zverejnila video, na ktorom žena hovoriaca po rusky drží v ruke pas a sleduje, ako horí v plameňoch. Pas patril 26-ročnému Sýrčanovi vystupujúcemu pod menom Omar. V čase vzniku nahrávky bol podľa vlastných slov približne deväť mesiacov nasadený na frontovej línii na Ukrajine.
Omar tvrdí, že hlas na videu patrí Poline Azarnykhovej, Ruske, ktorá mu mala pomôcť so vstupom do ruskej armády. Podľa jeho slov mu sľubovala vysoký príjem, ruské občianstvo a zabezpečenie nebojovej pozície. Keď odmietol zaplatiť ďalší poplatok, mala reagovať zničením jeho cestovného dokladu.
„Boli sme podvedení (…) táto žena je podvodníčka a klamárka,“ povedal Omar v hlasovej správe, ktorú získala britská stanica. Z bezpečnostných dôvodov vystupuje pod pseudonymom.
Omar opísal, že do Ruska pricestoval v marci 2024 spolu so skupinou ďalších Sýrčanov. V domovine mali obmedzené pracovné možnosti a prijali ponuku, ktorú chápali ako civilnú prácu pri strážení energetických objektov. Po prílete do Moskvy však zistili, že išlo o podvod a zostali bez peňazí.
Podľa jeho výpovede následne kontaktovali Azarnykhovú prostredníctvom jej kanála na Telegrame. Tá sa s nimi mala stretnúť priamo na moskovskom letisku a odviezť ich do náborového centra v Brjanskej oblasti v západnom Rusku.
Zmluvy v ruštine a sľuby o občianstve
V náborovom centre im mala Azarnykhová ponúknuť ročné kontrakty v ruskej armáde s mesačným platom približne 2 500 dolárov a nástupným bonusom 5 000 dolárov. Omar tvrdí, že zmluvy boli výlučne v ruštine a žiaden zo skupiny im nerozumel.
Podľa jeho slov Azarnykhová prevzala ich pasy s tým, že zabezpečí ruské občianstvo. Zároveň im mala oznámiť, že ak zaplatia 3 000 dolárov z nástupného bonusu, budú zaradení na nebojové pozície. Omar tvrdí, že po odmietnutí platby bol po krátkom výcviku presunutý na front.
Podľa výpovedí, ktoré získala BBC, Omar absolvoval približne desaťdňový vojenský výcvik. Následne bol nasadený do bojových operácií na Ukrajine. V hlasových správach opísal časté ostreľovanie, zranenia vojakov a vysoké straty.
„Ak niekto zomrie, vložia ho do vreca a nechajú pri strome,“ uviedol v jednej zo správ. Dodal, že telá padlých často zostávali na mieste bojov.
Po niekoľkých mesiacoch služby zistil, že ruský dekrét z roku 2022 umožňuje automatické predlžovanie vojenských kontraktov až do ukončenia vojny. „Ak mi zmluvu predĺžia, som v pasci,“ uviedol. Podľa jeho slov sa tak aj stalo.
Investigatíva BBC dokopy identifikovala takmer 500 pozývacích dokumentov, ktoré Azarnykhová sprostredkovala mužom z krajín ako Sýria, Egypt, Jemen, Maroko, Irak, Pobrežie Slonoviny či Nigéria. Tieto dokumenty umožňovali vstup do Ruska s cieľom vstupu do armády.
Osem zahraničných vojakov a dvanásť rodín pre stanicu uviedlo, že regrúti neboli plne informovaní o charaktere služby. Mnohí verili, že pôjde o strážne alebo podporné úlohy a že po uplynutí jedného roka budú môcť odísť.
Prípadov je veľa, no majú rovnaký vzorec
BBC opísala aj prípad egyptského študenta Mohammeda, ktorý študoval na univerzite v Jekaterinburgu. Jeho brat Yousef uviedol, že Mohammed mal finančné problémy a Azarnykhová mu mala ponúknuť pomoc vrátane ubytovania a práce v armáde.
„Sľúbila mu bývanie, občianstvo a mesačné výdavky. Zrazu sa ocitol na Ukrajine, kde bojoval,“ povedal Yousef. Rodina neskôr dostala správu s fotografiami Mohammedovho tela. Podľa ich zistení bol zabitý takmer rok predtým, než sa o jeho smrti dozvedeli.
Ďalší Sýrčan, ktorý vystupoval pod pseudonymom Habib, uviedol, že Azarnykhová patrila medzi najaktívnejších sprostredkovateľov náboru cudzincov. Tvrdí, že mnohí regrúti očakávali strážne úlohy a neboli pripravení na bojové nasadenie.
„Keď podpíšete kontrakt, nemôžete odísť,“ uviedol Habib. Podľa jeho slov viacerí cudzinci nemali skúsenosti so zbraňami. Tvrdí tiež, že Azarnykhová mala dostávať finančnú odmenu za každého privedeného vojaka, čo však BBC nedokázala nezávisle potvrdiť.
Reakcie sprostredkovateľky a ruských úradov
Azarnykhová obvinenia odmietla. BBC uviedla, že pôvodne súhlasila s rozhovorom pod podmienkou, že sa uskutoční v Rusku, čo redakcia z bezpečnostných dôvodov odmietla. Neskôr telefonát ukončila a v hlasových správach označila prácu redakcie za neprofesionálnu a pohrozila právnymi krokmi.
Ruské ministerstvo obrany ani ministerstvo zahraničných vecí na otázky stanice nereagovali. Prezident Vladimir Putin však už v roku 2022 verejne vyhlásil, že cudzinci, ktorí sa hlásia do ruskej armády, tak robia z ideologických dôvodov, nie pre finančný zisk.
Podľa údajov NATO bolo od začiatku ruskej invázie zabitých alebo zranených viac než milión ruských vojakov. Analýzy naznačujú, že tempo strát sa v roku 2025 zrýchlilo. Odhady ruskej redakcie BBC hovoria o najmenej 20-tisíc cudzincoch, ktorí vstúpili do ruskej armády. Niektorí z nich sa podľa výpovedí vrátili domov po ukončení alebo prerušení kontraktu.
Omarovi sa podľa jeho vlastných slov po získaní ruského občianstva napokon podarilo vrátiť do Sýrie. Uplatením veliteľov sa domov dostal aj Habib. Dvaja muži z Omarovej jednotky však také šťastie nemali. V inváznych bojoch na Ukrajine zahynuli. „Videli nás len ako čísla alebo peniaze. Nevideli v nás ľudí,“ dodal Omar.
Prominentnými pomocníkmi ruskej armády sú vojaci z KĽDR. Severokórejský vodca Kim Čong-un niekoľkých z nich doma privítal ako hrdinov:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"