V Rusku rastie moc tajnej služby. Obnovila gulagy a drží režim pokope, nôž však môže vraziť do chrbta aj Putinovi

Podľa expertov sa FSB postupne posunula od klasickej spravodajskej a kontrarozviednej činnosti k úlohe vnútorného garanta stability režimu. Jej hlavnou úlohou je dnes predchádzať akejkoľvek forme organizovaného odporu v spoločnosti.

Analytici upozorňujú, že vojnový stav vytvoril pre FSB ideálne podmienky na posilnenie jej vplyvu. „Počas vojny sa hrozby pre režim znásobujú. Úlohou FSB je zabezpečiť, aby sa nespokojnosť v spoločnosti nepremenila na organizovaný odpor,“ povedal pre Seznam Zprávy Kevin Riehle, autor kníh o ruských spravodajských službách.

FSB pritom podľa neho dohliada nielen na civilnú spoločnosť, ale aj na samotné ozbrojené sily. Vojenská kontrarozviedka sleduje lojalitu vojakov a preveruje podozrenia zo zrady, čo pripomína praktiky známe zo sovietskeho obdobia.

Ako za Stalina

Nejde však o jedinú bolestivú pripomienku stalinovských a neskorších rokov. Jedným z najkonkrétnejších prejavov rastúcej moci FSB je obnova vyšetrovacích väzníc, ktoré sú po viac než dvadsiatich rokoch opäť pod jej priamou kontrolou, a ktoré pripomínajú neslávne známe gulagy. V týchto zariadeniach má tajná služba plnú právomoc nad zadržanými osobami aj nad priebehom vyšetrovania.

Čítajte viac

Sovietske metódy sa vracajú. Ako za „zlatých“ čias ZSSR čelí opozícia v Rusku nútenej psychiatrickej liečbe

Ako uvádza český web, v týchto väzniciach neplatia štandardné pravidlá trestného konania a FSB nemá povinnosť zverejňovať údaje o zatýkaní ani o podmienkach zadržania. Experti zároveň upozorňujú na plány vybudovať ďalšie detenčné centrá po celej krajine.

Aj na Ukrajine

FSB je úzko zapojená aj do vojny proti Ukrajine. Podľa analytikov poskytla ruskému vedeniu spravodajské informácie pred inváziou v roku 2022 a následne sa podieľala na represívnych aktivitách na okupovaných územiach. Seznam Zprávy spomínajú únosy civilistov, násilné výsluchy či snahy o infiltráciu ukrajinských jednotiek.

Zároveň zohráva kľúčovú úlohu pri presadzovaní vnútorných represívnych opatrení v Rusku, vrátane trestných stíhaní novinárov, aktivistov a opozičných osobností. Medzinárodnú pozornosť vyvolalo napríklad zatknutie reportéra Wall Street Journal Evana Gershkovicha, ktorého FSB obvinila zo špionáže.

Písali sme

Západná technika v spojení s ukrajinským vývojom. Stane sa rok 2026 momentom, kedy Kyjev získa technologickú nadvládu?

Na čele FSB stojí Alexandr Bortnikov, jeden z najbližších Putinových spolupracovníkov a predstaviteľ skupiny tzv. silovikov – elít pochádzajúcich z bezpečnostných a ozbrojených zložiek. Práve táto skupina dnes podľa analytikov dominuje ruskému štátnemu aparátu.

Údaje citované webom Seznam Zprávy ukazujú, že zatiaľ čo na konci sovietskej éry tvorili predstavitelia tajných služieb len malé percento vysokých úradníkov, dnes ich podiel dosahuje 70 až 80 percent.

Opora režimu aj potenciálne riziko

Niektorí analytici však upozorňujú, že rastúci vplyv FSB môže byť pre Kremeľ dvojsečný. Ako uviedol ruský nezávislý novinár Andrej Kalitin pre Seznam Zprávy, ambície bezpečnostných elít môžu v dlhodobom horizonte viesť k vnútornému mocenskému konfliktu.

Podľa odborníkov je však málo pravdepodobné, že by FSB v budúcnosti podporila liberalizáciu Ruska, aj keby sa podieľala na zmene mocenských pomerov. Naopak, očakáva sa, že bude stáť na strane pokračovania autoritárskeho a represívneho modelu moci, a to aj po odchode Putina.

Ruské spravodajské služby údajne pôsobia aj mimo domáceho územia či Ukrajiny. Poľsko Moskvu podozrieva, že stojí za sabotážami železníc: