Z ekonomickej krízy vzbura proti režimu. Irán balansuje na hrane, prečo sa tam masovo protestuje?

Masové protesty v Iráne, ktoré vypukli po prudkom zdražovaní a páde meny, sa rýchlo zmenili na otvorený odpor proti islamskému režimu. Bezpečnostné zložky zasahujú čoraz tvrdšie, pribúdajú obete a do krízy vstupujú aj Spojené štáty. Zhrnuli sme pre vás, čo sa deje.

Irán protesty
Foto: TASR/AP
Maskovaný demonštrant počas protestu v Teheráne drží fotografiu iránskeho korunného princa Rezu Pahlavího

Ekonomický kolaps ako iskra nepokojov

Bezprostredným impulzom protestov bola kombinácia vysokej inflácie, pádu iránskej meny a náhleho zdraženia základných potravín. Ceny oleja či kuracieho mäsa podľa CNN vyskočili zo dňa na deň, pričom niektoré produkty z pultov úplne zmizli.

Kľúčovým momentom bolo rozhodnutie centrálnej banky zrušiť mechanizmus, ktorý umožňoval vybraným dovozcom nakupovať americké doláre za zvýhodnený kurz. Tento krok okamžite zasiahol obchodníkov, ktorí prudko zdvihli ceny alebo zatvorili prevádzky, čím spustili protesty v bazároch Teheránu.

Zapojenie takzvaných bazáristov je mimoriadne citlivé. Ide o skupinu, ktorá historicky patrila k pilierom islamskej republiky. „Mnohí pozorovatelia veria, že bazáristi patria k najlojálnejším podporovateľom islamskej republiky,“ uviedol pre CNN politológ Arang Keshavarzian z Newyorskej univerzity.

Bazáre v Iráne nie sú len trhoviská, ale aj ekonomické a spoločensky vplyvné centrá. Keď protestujú práve tamojší obchodníci, signalizuje to hlbokú ekonomickú nespokojnosť a často aj širší politický problém.

Protesty v desiatkach miest a mŕtvi

Nepokoje sa rýchlo rozšírili do viac ako 100 miest po celom Iráne. Podľa The New York Times demonštrácie zachvátili Teherán aj ďalšie veľké mestá napriek rozsiahlemu výpadku internetu. Protestujúci zakladali ohne v uliciach, zapálili niektoré budovy a skandovali heslá namierené proti islamskej republike.

Ľudskoprávne organizácie hovoria o stovkách obetí. Za posledné dva týždne zahynulo najmenej 538 ľudí, uviedla v nedeľu 11. januára mimovládna organizácia Human Rights Activists News Agency (HRANA) so sídlom v Spojených štátoch.

Miestne úrady za rovnaké obdobie zadržali viac než 10 600 osôb. Organizácia uviedla, že doteraz zahynulo 490 demonštrantov a 48 príslušníkov bezpečnostných zložiek. Podľa nej je pravdepodobné, že počet obetí bude naďalej rásť.

Tvrdá reakcia režimu a vyhrážky trestmi smrti

Iránske úrady reagujú čoraz tvrdšie. Revolučné gardy vyhlásili, že ochrana režimu a „výdobytkov islamskej revolúcie“ sú ich červenou líniou. Ozbrojené sily oznámili, že budú chrániť strategickú infraštruktúru a verejný majetok.

Prokurátor Mohammad Movahedi Azad podľa štátnych médií varoval, že konania proti „výtržníkom“ majú prebiehať „bez zhovievavosti a milosti“. Protestujúcich označil za „nepriateľov Boha“, čo je v Iráne obvinenie, za ktoré hrozí trest smrti.

Zároveň úrady cielene rozlišujú medzi ekonomickými protestmi a tými, ktoré volajú po zmene režimu. Druhú skupinu označujú za zahraničných agentov a žoldnierov.

Prezident priznáva krízu, no moc drží Chameneí

Prezident Masoud Pezeshkian priznal oprávnenosť časti sťažností verejnosti a vyzval na zdržanlivosť. „Nemôžeme očakávať, že vláda zvládne všetko sama,“ povedal v televíznom prejave.

Jeho možnosti sú však obmedzené. O kľúčových otázkach rozhoduje najvyšší vodca Ali Chameneí, ktorý protestujúcich obvinil zo snahy zapáčiť sa americkému prezidentovi. „Islamská republika sa nevzdá tým, ktorí ju chcú zničiť,“ vyhlásil.

Analytici upozorňujú, že kombinácia sankcií, korupcie, zlej správy verejných financií, environmentálnych problémov a nedávnej vojny s Izraelom výrazne oslabila ekonomiku aj dôveru obyvateľstva.

USA, Izrael a Pahlaví ako symbol

Americký prezident Donald Trump opakovane varoval Teherán pred použitím smrtiacej sily. „Ak začnú zabíjať ľudí, udrieme veľmi tvrdo,“ povedal podľa CNN. Zároveň dodal, že Spojené štáty neplánujú nasadiť pozemné jednotky.

Podporu demonštrantom vyjadril aj minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorý uviedol, že USA stoja pri „odvážnych ľuďoch Iránu“. Iránski predstavitelia naopak varovali, že akýkoľvek zásah zo strany USA by mohol viesť k útokom na americké základne v regióne.

Do popredia sa opäť dostal aj exilový princ Reza Pahlaví, ktorý vyzval na koordinované protesty a štrajky v kľúčových sektoroch. Videá, ktoré overil The New York Times, zachytávajú skandovanie: „Toto je posledný boj, Pahlaví sa vráti.“

Podľa odborníkov však chýba jasná politická alternatíva. „Islamská republika má dnes už len jeden nástroj – nátlak a silu. Veľké časti populácie stratili dôveru v režim,“ uviedol Keshavarzian pre CNN.

Pozrite si súvisiacu reportáž z 10. januára.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"