Finančnú rezervu by mal mať každý. Ako prežiť konsolidáciu v roku 2026? Radí odborníčka
Slováci dôsledky konsolidácie verejných financií pociťujú už od roku 2025, najmä v podobe zdražovania služieb a poklesu čistých príjmov. Ako upozorňuje analytička Eva Sadovská z WOOD & Company, hoci inflácia spomalila, pocitové zdražovanie je výraznejšie a domácnosti preto čoraz viac šetria, upratujú si rozpočty a začínajú uvažovať o investovaní. Čo nás čaká v roku 2026 a ako sa na konsolidáciu pripraviť?
Obavy zo zdražovania kvôli konsolidácii verejných financií sme pocítili už v roku 2025, hovorí Sadovská a dodáva, že na zmenu cien tovarov a služieb mali vplyv aj iné dôvody. Uviedla, že inflácia bola na úrovni štyroch percent. Roky 2022 až 2023, keď boli tempá rastu cien tovarov a služieb dvojciferné, však boli v tomto ohľade dramatickejšie.
Tovary zlacneli, služby zdraželi
„Ak by sme sa pozreli na obdobie novembra, čiže do posledných štatistík, tak môžeme povedať, že po veľmi dlhom období sme sa dokonca dočkali toho, že ceny potravin boli medziročne o niečo lacnejšie. Takže to sme tu už naozaj myslím, že vyše päť rokov ani nemali,“ uviedla Sadovská s tým, že ľudia pocítili naopak zdražovanie služieb, najmä čo sa týka ubytovania či stravovania v reštauráciách.
„V prípade pohonných látok to bolo ešte celkom prijateľné,“ dodáva. Ľudia za uplynulý rok podľa jej slov určité zdražovanie (na úrovni štyroch percent) pocítili, no zároveň platy rástli rýchlejšie.
Minimálna mzda stúpla na 915 eur. Prilepšia si tisíce Slovákov, firmy však varujú pred drahými príplatkami
Na konsolidáciu sme reagovali negatívne
Podľa Sadovskej občania na konsolidáciu reagovali už aj vlani, pričom väčšina reakcií bola negatívnych - konsolidácia až u troch štvrtín opýtaných vyvolala skôr pesimistické reakcie. „Ľudia vždy cítia zdražovanie. Keď máme oficiálne infláciu v krajine štyri percentá, pocitová inflácia je oveľa vyššia. Môže byť aj pokojne niekde na úrovni desiatich percent,“ uviedla a dodala, že ľudia sa podľa toho aj správajú.
„Na druhej strane platí, že mnohé domácnosti na konsolidáciu a na dôsledky reagujú racionálne,“ uviedla s tým, že občania si robia poriadok v rodinných rozpočtoch, ak majú dlhy, snažia sa nezadĺžovať viac a vidí aj snahu vytvárať si finančnú rezervu.
„S čím sa stále z roka na rok viac stretávame, aj v období konsolidácie verejných financí, je to, že ľudia sa začínajú naozaj zamýšľať viac nad investovaním. Čiže ak si vytvoria finančnú rezervu, ktorá sa odporúča vo výške tých troch až šiestich mesačných výdavkov, tak už tie peniaze, ktoré majú navyše, začínajú rozumne investovať,“ dodala.
Podľa jej slov je rozumné začať investovať čím skôr, v podstate hneď. „Netreba to odkladať. Investovanie je vždy v podstate beh na dlhú trať. Čiže nemôžeme očakávať, že keď dnes začním investovať, budem z toho profitovať už o mesiac, dva. Môžeme, samozrejme, ale je to beh na dlhú trať, nie je to šprint,“ uviedla.
Finančnú rezervu by mal mať každý
Povedala, že na Slovensku je stále vysoký podiel ľudí, ktorí majú problémy s riadením financií. Na základe európskych rebríčkov podľa nej patríme medzi najnespokojnejšie národy v rámci EÚ v otázkach finančnej stability.
„Napríklad, až 10 percent domácností nedokáže vyžiť zo svojho príjmu. Až 28 percent domácností na Slovensku si nedokáže vytvárať finančnú rezervu, čiže nedokáže čeliť nečakaným výdavkom,“ uviedla. Čo však s domácnosťami, ktoré si finančnú rezervu nedokážu vytvoriť?
Podľa Sadovskej musia nejakým spôsobom začať, pretože to inak jednoducho nejde. „Určite nie je možnosť zobrať si ďalší nejaký záväzok, respektíve nejaký úver alebo pôžičku. Toto určite neodporúčame, lebo väčšinou takéto domácnosti sa potom dostanú do rôznych úverových špirál a veľmi ťažké je z toho nejakým spôsobom sa dostať,“ priblížila.
Niekedy podľa nej stačí, ak si človek urobí poriadok v rodinnom rozpočte a zistí, na čo v skutočnosti svoje príjmy míňa. „Často keď si v tom začneme nejakým spôsobom robiť poriadok, sa nám stane, že zistíme, že 10 až 15 percent míňame na niečo, čo nevyužijeme,“ vysvetlila.
Bude ďalšia konsolidácia, EÚ sa možno rozpadne sama. Gašpar pre ta3: Ak chcú mimovládky robiť politiku, nech sú stranou
Na čom budeme šetriť najviac
Konsolidáciu v tomto roku podľa Sadovskej pocítime najviac na poklese čistých príjmov, pretože daňovo-odvodové zaťaženie bude vyššie. Hoci už máme vysporadúvanie sa s konsolidáciou z minulého roka za sebou, v tomto trende budeme musieť pokračovať.
Môže dôjsť k poklesu spotreby napríklad v prípade dovoleniek, zábavy, kultúry, v prípade stravovania v reštauráciách alebo v ubytovaniach v hoteloch, k čomu podľa analytičky došlo už aj počas minulého roka.
Ľudia podľa jej slov nedokážu ušetriť na doprave a zdravotnej starostlivosti.
„No a v prípade potravín a nealkoholických nápojov aj tam máme priestor na šetrenie. Nie tým, že budeme jesť menej, čo by možno niekedy teda bolo prospešné. Aj odborníci z tohto odvetia to potvrdzujú, že ak v prípade potravín dochádza k určitému poklesu spotreby, respektíve k šetreniu, tak je to tým, že ľudia vyhľadávajú akcie a zľavy, prípadne porovnávajú ceny a vyhľadávajú tie lacnejšie alternatívy,“ dodala.
Doplnila, že v roku 2026 v čase konsolidácie by sme mali začať tým, že si urobíme revíziu rodinného rozpočtu, budeme si vytvárať finančnú rezervu a všetky peniaze navyše investovať.
Ako uzavrela, dôležitá je aj finančná gramotnosť, v ktorej majú Slováci podľa nej medzery. „No a ak si nevieme sami poradiť, tak treba vyhľadať odborníka. V podstate aj podľa tých našich prieskumov, ktoré máme, tak nie je žiadna hanba spýtať sa. Dokonca až 90 percent skúsených investorov si nechá poradiť,“ dodala.