Bude ďalšia konsolidácia, EÚ sa možno rozpadne sama. Gašpar pre ta3: Ak chcú mimovládky robiť politiku, nech sú stranou

Gašpar obhajuje zmeny v zákone o mimovládnych organizáciách, ktorých cieľom má byť väčšia transparentnosť ich financovania. Kritizoval rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý v niektorých častiach zákona konštatoval protiústavnosť, a označil ho za politicky motivované.

Moderátor pripomenul, že pôvodný návrh predsedu SNS Andreja Danka označovať mimovládne organizácie financované zo zahraničia ako „zahraničných agentov“ v parlamente neprešiel. Prijatá úprava sa má týkať povinnosti zverejňovať finančné výkazy a mená darcov. Zaujímalo ho, prečo bola podľa Smeru takáto zmena potrebná.

Písali sme

Ústavný súd stopol „ruský zákon“ o mimovládkach. Organizácie hovoria o konci šikany aktívnych občanov

Chcú robiť politiku? Nech vstúpia do politiky

Gašpar upozornil, že Ústavný súd už k zákonu zaujal stanovisko a v niektorých jeho častiach rozhodol o protiústavnosti, čo si podľa neho vyžiada ďalšiu novelu. Výhrady sa majú týkať najmä zverejňovania totožnosti darcov. Podľa Gašpara je však snaha o transparentnosť legitímna. „Celý náš život je stransparentnený do detailov. Idete do banky? Každá operácia je finančná. Pôjdete na nejaký úrad? Máte tam kamery,“ uviedol s tým, že práve pri mimovládnych organizáciách sa podľa neho neustále spochybňuje snaha o prehľad financovania.

Zdôraznil, že ho zaujímajú najmä mimovládne organizácie, ktoré podľa jeho slov vykonávajú politickú činnosť.

Písali sme

Mimovládky: Slovensko zažíva najhorší stav ľudských práv od vzniku republiky. Blanár sa postavil za vládu

„Ako keby niekto chcel držať ochrannú ruku nad tým, aby sme nevedeli, kto ovplyvňuje politiku prostredníctvom mimovládok tým, že im dáva peniaze,“ poznamenal Gašpar.

Tvrdí, že bez prehľadu o zdrojoch financií nie je možné vedieť, kto prostredníctvom nich ovplyvňuje politiku. „Ak chce mimovládka robiť politiku, nech sa prihlási a nech sa zaeviduje ako politická strana,“ vyhlásil Gašpar. Kritizoval pritom model, keď sa politická aktivita realizuje cez občianske združenia bez jasnej kontroly finančných tokov.

“Ale robiť to formou a krytím cez občianske združenie alebo cez nejaký takýto subjekt a bez toho, že by sme vedeli, aké peniaze tam tečú? Nemožné,“ dodáva.

(Článok pokračuje pod videom.)

Celý bilančný rozhovor s podpredsedom parlamentu, ktorý moderoval redaktor Jozef Šivák, si môžete pozrieť tu.

Gašpar badá istý politický aktivizmus

Ako ďalší dôvod potreby zákona spomenul prípady finančnej podpory zo zahraničia. Poukázal na informácie o finančnej pomoci z Veľkej Británie a tvrdenia, že počas predvolebnej kampane mali byť niektorým subjektom na Slovensku posielané finančné prostriedky.

Podľa Gašpara zákon nemal slúžiť primárne na zverejňovanie údajov pre verejnosť, ale na to, aby ich mali k dispozícii kontrolné orgány, napríklad finančná správa, ktoré s nimi v prípade podozrení pracujú a zároveň chránia citlivé údaje.

Na otázku moderátora, či považuje rozhodnutie Ústavného súdu za politické, Gašpar odpovedal jednoznačne. „Hovoríme o akomsi politickom aktivizme v tejto chvíli,“ povedal. Zároveň vyjadril obavy z prenikania politiky do viacerých štátnych inštitúcií, vrátane polície, prokuratúry a súdov, kde podľa neho pôsobia politicky aktívni jednotlivci.