Rusko buduje kapacity, Európa zaspala. Hrozbu sme ignorovali príliš dlho, varujú bezpečnostní experti
Európa sa musí pripraviť na hrozbu vojny, varujú odborníci. Rusko podľa spravodajských údajov rozvíja hybridné aj konvenčné kapacity, ktoré by mohli ohroziť kontinent.
Riziko vojny opäť reálne?
Tieň, ktorý Rusko vrhá na Európou, núti krajiny čeliť tvrdej realite: riziko vojny je opäť reálne. Na konferencii v londýnskom Whitehalle odborníci z obranného sektora konštatovali, že Spojené kráľovstvo a jeho spojenci nie sú dostatočne pripravení na možný konflikt, ktorý môže prísť v najbližších rokoch, informuje CNN.
Účastníci diskusie, vrátane súčasných a bývalých členov ozbrojených síl, vládnych a NATO úradníkov či výskumníkov, upozornili, že Rusko vedie hybridnú vojnu prostredníctvom sabotážnych útokov, dezinformácií a narúšania kritickej infraštruktúry. Viaceré incidenty, vrátane narušení vzdušného priestoru NATO dronmi a rušenia GPS signálu v Pobaltí, naznačujú, že Moskva je pripravená eskalovať konflikt.
V súčasnosti je kľúčové, aby Európa zvýšila investície do obrany a zásadne zmenila prístup k bezpečnosti. Podľa bezpečnostných expertov je doba, keď Európa mohla ignorovať hrozbu vojny, preč.
Hrozba útoku na NATO rastie
Hoci Rusko zatiaľ nezaútočilo priamo na európskych spojencov NATO, odborníci upozorňujú, že je to pravdepodobne preto, že s aktuálnymi vojenskými kapacitami by Alianciu nedokázalo poraziť. Napriek tomu však naznačujú, že táto situácia sa môže v budúcnosti zmeniť.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte začiatkom roka varoval, že Moskva by mohla byť pripravená použiť vojenskú silu proti Aliancii do piatich rokov. Podobné varovanie predniesol aj nemecký minister zahraničia Johann Wadephul, ktorý uviedol, že podľa nemeckých spravodajských služieb Rusko „ponecháva otvorenú možnosť vojny proti NATO najneskôr do roku 2029“.
Začiatkom decembra ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že Rusko nemá v úmysle začať vojnu s Európou, no zároveň varoval, že ak by Európa nečakane vyvolala konflikt, Rusko je na takú situáciu pripravené okamžite reagovať.
Pobaltské štáty sa zhodujú, že potenciálny útok na ich územie by mohol nastať už o tri roky. Výskumníci z Belferovho centra pre vedu a medzinárodné vzťahy na Harvard Kennedy School analyzovali vyjadrenia a predpovede rôznych predstaviteľov o ruskej pripravenosti a ochote zaútočiť na NATO a zistili, že najčastejšie sa uvádzajú roky 2027 a 2028. Toto uvedomenie si hrozby donútilo NATO vypracovať pohotovostné plány na obranu Pobaltia pred možnou ruskou agresiou.
Britská vláda tento rok požiadala troch významných expertov – bývalého šéfa NATO Georgea Robertsona, generála Richarda Barronsa a odborníčku Fionu Hillovú – o strategický prieskum obrany Spojeného kráľovstva. Trojica predstavila manuál o krokoch potrebných na to, aby bolo Spojené kráľovstvo pripravené na vojnu – musí posilniť ozbrojené sily, civilnú obranu, zdravotníctvo aj infraštruktúru, aby dokázalo v prípade vojny rýchlo reagovať.
Hoci sa Spojené kráľovstvo uberá podľa Barronsa správnym smerom, „súčasným tempom by krajine trvalo približne 10 rokov, kým bude pripravená na vojnu“.
Zvýšenie výdavkov na obranu
Mnohé európske metropoly, vrátane Londýna, posledné desaťročia prakticky nevenovali obrane veľkú pozornosť. Od konca druhej svetovej vojny v roku 1945 sa na kontinente nevyskytol žiadny významný priamy vojenský konflikt, čo Európe umožnilo prežiť najdlhšie obdobie mieru za stáročia.
Tento pokoj priniesol značné výhody – vlády mohli presmerovať prostriedky z obrany do sociálneho zabezpečenia, čím sa zlepšil každodenný život občanov, pričom sa spoliehali na podporu Spojených štátov, najväčšieho vojenského investora sveta.
Tento stav sa však náhle zmenil dvoma udalosťami: americký prezident Donald Trump jasne naznačil spojeneckým štátom NATO, že nemôžu tak silno dôverovať americkej pomoci, a rozsiahla ruská invázia na Ukrajinu ukázala, že vojenská hrozba sa vrátila do európskeho prostredia.
Ruská invázia prinútila väčšinu európskych členov NATO zvýšiť výdavky na obranu. Tento rok má 31 z 32 členov dosiahnuť cieľ 2 % HDP na obranu, oproti šiestim v roku 2021. Island, ktorý nemá vlastné ozbrojené sily, prispieva finančne a prostredníctvom civilného personálu a obranných systémov. NATO plánuje zvýšiť cieľ na 5 % HDP do roku 2035, no mnohí analytici považujú tento ambiciózny plán za náročný vzhľadom na finančné tlaky európskych krajín.
Obavy a pripravenosť Európanov
Prieskumy Eurobarometra ukazujú, že 78 % Európanov sa obáva bezpečnosti v EÚ v nasledujúcich piatich rokoch a tretina považuje obranu za výdavkovú prioritu. Napriek tomu vyvolali kontroverziu slová náčelníka francúzskej armády Fabiena Mandona o nutnosti pripraviť sa aj na možné budúce straty v dôsledku ruskej agresie.
Podľa Robina Pottera z Chatham House sa ochota spoločností prijať túto realitu a aktívne sa zapojiť do obrany výrazne líši naprieč Európou – obyvatelia krajín v blízkosti Ruska sú pripravení viac, zatiaľ čo v západnej Európe je vnímanie hrozby menej intenzívne.
„Ak ste na východe, ak hraničíte s Ruskom, ak ste v Poľsku alebo v pobaltských štátoch, hrozba pre ľudí je tam veľmi reálna a podnikajú oveľa viac krokov, pokiaľ ide o verejné prístrešky, pretože si myslia, že riziko leteckého útoku je vyššie,“ povedal.
Švédsko a Fínsko minulý rok aktualizovali pokyny pre obyvateľov pre prípad vojny a rozdali brožúry o príprave na výpadky elektriny, komunikácií či extrémne podmienky. Viaceré krajiny, vrátane Litvy, Lotyšska a Švédska, opäť zaviedli povinnú vojenskú službu, zatiaľ čo iné štáty spustili dobrovoľné výcvikové programy.
Podľa Pottera sú občania ochotnejší prijať straty tam, kde majú dôveru v štát a jeho inštitúcie.
„Ak ľudia cítia, že štát pracuje pre nich, pravdepodobne sú viac naklonení chcieť niečo vrátiť,“ zdôraznil.
Ako príklad uviedol severské krajiny, ktoré dlhodobo patria medzi najlepšie hodnotené v oblasti životnej úrovne a dôvery v inštitúcie a kde je pevne zakorenený princíp občianskej povinnosti a takzvanej totálnej obrany, do ktorej sa v krízovej situácii zapája celá spoločnosť – od jednotlivcov až po verejné inštitúcie.
Otázne však podľa neho zostáva, či sa tento model dá preniesť aj do spoločností s výrazne nižšou dôverou vo verejné inštitúcie, ako je napríklad Spojené kráľovstvo.
Pozrite si reportáž z 23. decembra 2025 o ruskom útoku na ukrajinskú energetiku:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"