„Džentlmenská“ výbava dozorcov – ihly aj paralyzéry. Niektorí z ukrajinských zajatcov museli v Rusku robiť striptíz
Centrum na ochranu ľudských práv Memorial zverejnilo správu, ktorá odhaľuje systematické zverstvá, ktoré boli páchané na ukrajinských zajatcovch v Rusku. Takmer všetci, ktorí sa zo zajatia vrátili, uvádzajú, že v zadržiavacích centrách zažili mučenie, ponižovanie a absenciu zdravotnej starostlivosti.
Monitorovacia misia organizácie navštívila Ukrajinu od 17. do 30. januára 2025, aby zhromaždila informácie o porušovaní ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, vrátane vojnových zločinov spáchaných po ruskej invázii. Misia navštívila Kyjev a Kyjevskú, Charkovskú, Poltavskú, Mykolajivskú, Chersonskú, Odesskú a Černihivskú oblasť. Informuje o tom server United24Media.
Podľa správy držia ruské úrady Ukrajincov v kolóniách a väzniciach, ktoré fungujú celé desaťročia. Organizácia viedla 40 rozhovorov s Ukrajincami, ktorých sa priamo dotkli činy ruských vojakov a štátnych úradníkov. Server vybral niektoré z kolónií.
Bez vody, okien aj kúrenia
Bývalá trestanecká kolónia č. 120 v Olenivke v Doneckej oblasti bola predtým zatvorená. Narýchlo ju však otvorili - okná boli bez skiel, toalety boli vytrhané a nebola tam voda ani kúrenie. Väzni, medzi ktorými boli aj dvaja ukrajinskí námorníci z 36. brigády námornej pechoty (v správe označený ako AA a BB), spočiatku spali na betóne. Hoci im neskôr priviezli matrace, bolo ich málo, a tak spali na striedačku v chodbách aj na všetkých dostupných miestach.
Ako uviedol server, po príchode zažili obaja vojaci tzv. „koridor cti“ – ruskí príslušníci väzenskej služby stáli v rade a bili bežiacich väzňov opaskami, topánkami a gumenými obuškami. Potom ich dotiahli k stene a prinútili ich stáť v bolestivej pozícii s rukami nad hlavou, zatiaľ čo maskovaní muži pokračovali v útokoch.
Lámanie prstov
Ráno dostali čaj alebo vriacu vodu a kus chleba. Na obed čaj, štvrtinu bochníka a polovicu taniera jačmenných krúp alebo kyslej kapusty; na večer čaj a kus chleba. Na to, aby sa najedli, mali iba dve až tri minúty. A keď si jedlo vzali so sebou alebo žuli, hrozila im bitka či spievanie ruských piesní v drepe. Jeden zo svedkov uviedol, že raz jedlo 80 mužov z jednej misky.
Najväčším problémom bol nedostatok pitnej vody, ktorú privážali hasičské autá – smrdela po bažine.
Vyšetrovatelia sa osobitne zaujímali o vojakov pluku Azov. Počas výsluchu museli zajatci stáť ohnutí, bez možnosti pozrieť sa vyšetrovateľovi do očí. Ak im odpovede vojakov nevyhovovali, ruskí dozorcovia ich bili päsťami. Ak existovala hocijaká zámienka obviniť ukrajinského vojaka z „kriminálnych rozkazov“, násilie sa vystupňovalo až po brutálne bitky a lámanie prstov. Takto si chceli vynútiť priznanie.
Bitka za čokoľvek - alebo aj za nič
Vojaka BB z Olenivky presunuli najprv do Stareho Oskolu do zariadenia SIZO-2 v Belgorodskej oblasti, kde ho držali v cele pre osem ľudí. No bývalo ich tam desať.
Spomínal, že väzňov bili tri- až štyrikrát denne – za čokoľvek alebo za nič. Mladý vojak si raz sťažoval na bolesť zuba, no namiesto liekov ho príslušník špeciálnych síl zbil obuškom.
Hovorí, že špeciálne sily strážiace zajatcov rotovali každé tri až štyri týždne.
Ako uviedol, všetci boli krutí, no výnimkou bola skupina dozorcov z Kaukazu (pravdepodobne Dagestanci), ktorí sa k väzňom správali lepšie, žartovali a násilie používali len zriedka.
„Džentlmenská výbava“
Vojaka AA transportovali do Ruska tak, že šesť hodín strávil so zviazanými rukami a zalepenými očami, sediac medzi nohami ďalšieho väzňa, na podlahe lietadla. Keď sa dostal do Vyšetrovacej väznice SIZO 2 v Riažsku v Riazanskej oblasti, cely pre tri až desať osôb poskytovali aspoň základné podmienky na spánok.
Na každom poschodí však bola výsluchová miestnosť, kde mali dozorcovia na stole „džentlmenskú výbavu“: PVC rúrky na bitie, dva druhy paralyzérov, krabicu ihiel, ktoré väzňom zatláčali pod nechty, a plastové vrecia na dusenie.
„Vedľa bola nádoba s vodou a ľadom na oživovanie. Niekedy však ponárali hlavu vypočúvaného do tej istej nádoby a topili ho,“ opísal vojak AA, ktorého vypočúvali približne 35-krát za dva a pol mesiaca.
Siedmeho februára 2023 ho transportovali opäť a zase o kúsok na východ - do Nápravnej kolónie IK-10 v obci Udarnyj, v Republike Mordviansko.
_jpg0a000002-3a97-646a.jpg?v=72536)
Bez pohybu a bez slov
Po príchode AA, ako aj ďalších väzňov, ich čakal brutálny „príjem“ - strážnici ich nútili rýchlo sa vyzliecť a 40 minút ich bili plastovými trubkami. Mnohí z nich si museli ľahnúť na zem a bili ich po pätách, zadku a genitáliách.
Na genitálie a konečník stráže používali elektrošoky, nútili väzňov robiť stovky drepov či vyčerpávajúce cvičenia. Ak jeden z nich zlyhal, museli ísť odznova.
„Raz ma nemecký ovčiak pohrýzol dvakrát – do nôh a potom do rúk. Ale pes bol milosrdnejší ako ľudia,“ spomína si AA na to, ako na nich púšťali psy.
Väčšinu dňa museli stáť bez pohybu – nesmeli chodiť, sedieť, rozprávať, opierať sa ani presúvať váhu. Prístup na toaletu a k pitnej vode bol prísne obmedzený.
Tam, kde pravdepodobne zomrela novinárka
V septembri minulého roka preložili množstvo ukrajinských väzňov do zariadenia SIZO-3 v Kizeli. Transport z Rostova do do mesta Perm, od ktorého je Kizel vzdialený približne 230 kliometrov, trval tri dni. To však nebolo to najhoršie.
„Dali mi vrece na hlavu a bili ma všetkou silou. Pravú ruku mi zlomili od lakťa po zápästie. V bezvedomí ma odniesli do cely,“ uviedol jeden zo zajatcov.
Investigatívne správy naznačujú, že ukrajinská novinárka Viktorija Roščynová zomrela práve na tomto mieste. Jej telo Moskva vrátila v tajnosti v rámci veľkej februárovej výmeny 757 ľudí, ktorých zadržiavala ruská armáda. Pozostatky novinárky objavili pod názvom „NM SPAS 757“, písali médiá, podľa ktorých sú písmená skratkou znamenajúcou „neidentifikovaný muž“ a „rozsiahle poškodenie srdcových tepien“. Jej telo bolo zohavené.
„Na tele zosnulej boli nájdené početné známky mučenia a krutého zaobchádzania, najmä odreniny, krvné výrony na rôznych častiach tela, zlomené rebro, poranenia krku a možné stopy po zásahoch elektrickým prúdom na nohách,“ uviedol pre web Važnyje istorii vedúci ukrajinského oddelenia pre vyšetrovanie vojnových zločinov Jurij Belousov.
Telo s oholenou hlavou nemalo oči, mozog ani hrtan.
Amoniak do nosa
Pri príchode väzňov do zariadenia SIZO-2 V Taganrogu v Rostovskej oblasti ich dozorcovia so zaviazanými očami vyhadzovali z nákladiakov. „Bol som úprimne rád, keď som odpadol,“ uviedol jeden z väzňov. Oživovali ich tak, že im liali amoniak rovno do nosa.
V polovici roku 2022 tu strážcovia pravidelne bili zadržaného Poliaka, údajne preto, že sa odmietol učiť po rusky a pre podporu Ukrajiny zo strany Poľska. Jeden oddiel strážcov ho zbil tak brutálne, že mu zlyhali nohy a celé zmodrali. V júni 2022 zomrel a jeho spoluväzňov donútili podpísať vyhlásenie, že k žiadnemu násiliu nedošlo.
Hoci sa po jeho smrti fyzické násilie znížilo, zvýšili sa nútené fyzické cvičenia – pri drepoch začínali na čísle 200, pri klikoch na čísle 100.
Výsluchy v zariadení SIZO-2 v Galiči v Kostromskej oblasti prebiehali denne od 8:00 h do 23:00 h a niekedy aj celú noc. Zajatcov nútili zničiť alebo odstrániť ich proukrajinské tetovania - nožom alebo drôtom.
Hlásené boli rozsiahle prípady sexuálneho násilia: elektrošoky na genitáliách či v konečníku, bitie do slabín, nútené sedenie na fľaši, pomalé „tance“ a striptíz.
Ešte v polovici novembra sa hovorilo o tom, že Rusi a Ukrajinci by si mali opäť vymeniť zajatcov:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"