Vrátili ju v neoznačenom vreci, chýbali jej oči aj mozog. Rusko odovzdalo telo umučenej ukrajinskej novinárky
Telo unesenej novinárky Viktorije Roščynovej, ktorá zomrela minulý rok v ruskom zajatí, sa vo februári vrátilo na Ukrajinu. Tamojšia prokuratúra potvrdila, že pozostatky mladej reportérky sa po vyše dvoch mesiacoch podarilo identifikovať.
Moskva v tajnosti vrátila telo Roščynovej v rámci veľkej februárovej výmeny 757 ľudí, ktorých zadržiavala ruská armáda. Červený kríž prebral stovky vriec s kódmi určujúcimi meno, miesto a niekedy aj príčinu smrti obete. Pozostatky novinárky objavili pod názvom „NM SPAS 757“, píšu médiá, podľa ktorých sú písmená skratkou znamenajúcou „neidentifikovaný muž“ a „rozsiahle poškodenie srdcových tepien“.
„Na tele zosnulej boli nájdené početné známky mučenia a krutého zaobchádzania, najmä odreniny, krvné výrony na rôznych častiach tela, zlomené rebro, poranenia krku a možné stopy po zásahoch elektrickým prúdom na nohách,“ uviedol pre web Važnyje istorii vedúci ukrajinského oddelenia pre vyšetrovanie vojnových zločinov Jurij Belousov. Telo s oholenou hlavou nemalo oči, mozog ani hrtan.
„Hrtan môže byť dôkazom uškrtenia. V takom prípade dôjde k zakrvácaniu do očných bielok a nedostatok kyslíka natrvalo poškodí mozog. Tieto orgány jej však boli odobraté,“ cituje The Guardian nemenovaného súdneho znalca. Rusi podľa neho bežne vracajú telá Ukrajincov bez vnútorných orgánov, čím ničia dôkazy o ich mučení.
Prvá správa prišla po roku
Viktorija Roščynová sa dostala do ruského zajatia v lete 2023 v blízkosti Záporožskej jadrovej elektrárne. Reportérka bola na svojej štvrtej pracovnej ceste do okupovanej zóny, aby vyhľadala miesta, kde vojenské jednotky mučia civilistov.
Jej rodina len vlani v apríli dostala od ruského ministerstva obrany list, v ktorom sa písalo, že novinárka bola zajatá a nachádza sa na území Ruskej federácie. Rusi podľa neho Roščynovú držali v zajatí bez obvinenia a prístupu k právnikovi.
Jej jediným známym kontaktom s okolitým svetom bol štvorminútový telefonát rodičom rok po zajatí. Počas štvorminútového rozhovoru ich ubezpečila, že je v poriadku a čoskoro sa vráti domov. Viktorija hovorila po rusky, nie po ukrajinsky, čo podľa jej otca znamenalo, že nebola sama. „Sľúbila mi, že v septembri bude doma,“ spomína na posledný rozhovor s dcérou Volodymyr.
Vlani v septembri potom Rusko informovalo rodičov o jej smrti. V októbri smrť reportérky potvrdil hovorca ukrajinského koordinačného štábu pre otázky zaobchádzania s vojnovými zajatcami.
Melitopoľské „garáže“
„V Melitopole, cez ktorý Roščynová prechádzala, je veľká koncentrácia ruských bezpečnostných služieb, ktoré tam majú zriadené dočasné zadržiavacie centrá,“ prezradil jeden z predstaviteľov európskych tajných služieb oboznámený so situáciou na okupovaných územiach.
Ukrajinská prokuratúra sa domnieva, že reportérku previezli na miesto známe ako „garáž“, ktoré armáda využíva na vypočúvanie zadržaných vojakov a civilistov.
Podľa svedkov ju zadržiavali v najmenej v dvoch väzniciach - v trestaneckej kolónii v okupovanom Berďansku a vo väzenskom centre v ruskom Taganrogu. Obe zariadenia sú známe svojím brutálnym zaobchádzaním so zajatcami.
Dvadsaťsedemročná Roščynová bola jedinou ukrajinskou novinárkou, ktorá sa opakovane vracala na Rusmi okupované územia, aby informovala o bojoch z prvej línie.