Rakvy, kvety, 700-tisíc obálok aj tavenie olova. Výpovede väzňov odhalili, ako Lukašenkov režim zásoboval ruskú armádu
Bieloruské väznice sa podľa výpovedí bývalých väzňov menia na skrytú továreň ruskej armády. Režim Alexandra Lukašenka núti odsúdených vyrábať debny na muníciu, rakvy, postele či maskáče. Svedectvá ukazujú, že Bielorusko je do ruskej vojny proti Ukrajine vtiahnuté oveľa hlbšie, než oficiálne priznáva.
_jpg0a000002-3a97-646a.jpg?v=72536)
Informuje o tom ruský opozičný web Novaja Gazeta Europe sídliaci v lotyšskej Rige, ktorého novinári sa rozprávali s bývalými politickými väzňami.
Ako zistili, v rôznych väzniciach a trestaneckých kolóniách naprieč Bieloruskom sa vyrába rôzny nielen vojenský materiál pre potreby Ruska.
Vojnový režim
Podľa bývalých väzňov bolo všetkých šesť bieloruských väzníc pre „prvotrestancov“ (ide o kolónie, kde umiestnia ľudí, ktorí predtým neboli odsúdení, pozn. red.) po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu preorientovaných na vojnový režim a na výrobu debien na muníciu.
Bývalý väzeň Piatro bol v roku 2021 poslaný do trestaneckej kolónie č. 22, medzi väzňami známej ako „Vlčí brloh“, v meste Ivacevičy na západe Bieloruska. Kým pred vojnou na Ukrajine spracúval drevo, spomína si, že po začiatku konfliktu bol nútený vyrábať puzdrá na rakety pre ruský raketový systém Grad.
„V roku 2022 sa všetko zvrhlo kvôli sankciám. Naši šéfovia nevedeli, ako reagovať; v skutočnosti nevedeli viesť, iba rozkazovať. Celá operácia sa rozpadla,“ hovorí. „Mali sme dve nákladné autá plné dreva, ktoré nechali zhniť, zatiaľ čo začali prichádzať objednávky na 3-metrove debny, každá s dvoma raketami. Každý deň prišiel kamión, ktorý sme museli naložiť 300 debnami naraz.“
Iný politický väzeň Akihiro Hajevskyj-Hanada, ktorého umiestnili do kolónie v meste Šklov si na toto obdobie spomína takto: „Len som si vydýchol, že ma poslali do nízkokvalifikovanej kovodielne, lebo v drevárni by sme museli tieto debny stavať a neviem, či by som to zvládol. Ak odmietnete pracovať, prísne vás potrestajú.“
Tri zmeny kvôli maskáčom
V bieloruských kolóniách bežne vyrábajú odevy - rovnošaty, rukavice či pracovné oblečenie pre bezpečnostné zložky. Po začiatku vojny však väznice zaznamenali novú vlnu objednávok.
„Koncom roku 2023 sme dostali objednávku na maskáče, na ktorej sme pracovali nepretržite – tri zmeny, šesť dní v týždni,“ hovorí Hajevskyj-Hanada a dodáva, že „odevná dielňa musela pracovať o hodinu dlhšie než ostatné časti kolónie.“
Vojnyč, ktorý si odpykal päť rokov v kolónii č. 15 v Mahiľove, si spomína, že prvá objednávka na maskáče prišla počas ruskej mobilizácie v septembri 2022 a ďalšie sa objavili súbežne s veľkými ruskými ofenzívami na Ukrajine.
Státisíce obálok
V trestaneckej kolónii č. 3 vo Vitebskom regióne začala na konci roka 2023 výroba maskáčov taktiež v trojzmennej prevádzke, spomína si Maxim Viniarskij. Väzni však pracovali úmyselne pomaly. „Každý chápal, že už nevyrábame mopy, rukavice či montérky. Tri zmeny bežali tri mesiace, no výroba sa nakoniec zastavila pre problémy s kvalitou. Zákazník to zrejme neprevzal,“ spomína.
On však odevy nevyrábal - namiesto toho mal na starosti obálky. „V roku 2024 sme dostali obrovskú objednávku na 700-tisíc hrubých, tmavohnedých obálok z kraftového papiera. Povedali nám, že budú slúžiť na zasielanie pasov. Ihneď mi napadlo – odkiaľ sa vzalo 700-tisíc nových bieloruských občanov?“
A pokračoval: „Rýchlo sme pochopili, že tieto obálky sa hodia na tri veci: povolávacie rozkazy, listy sústrasti a na vracanie pasov tým, ktorí ich už nebudú potrebovať. Viem určite, že sa vyrábali aj v iných väzniciach…to množstvo bolo obrovské,“ dodal.
Na pamiatku „hrdinom“
„Keď sme v televízii videli veľkolepé pohreby ‚hrdinov špeciálnej vojenskej operácie’, uvedomili sme si, že to boli naše rakvy, tie, ktoré sme vyrábali,“ hovorí Viniarskyj a dodáva: „Nemôžem to potvrdiť na sto percent, ale podobnosť bola zarážajúca.“
Pri rakvách to však neskončilo. V trestaneckej kolónii č. 15 začali väzni masovo vyrábať plastové pamätné kytice z rôznych druhov kvetov od ruží a karafiátov až po nevädze.
„Bolo jednoducho nemožné, aby Bielorusi zomierali takým tempom, aby sa všetky tieto kvety minuli,“ povedal bývalý väzeň Andrej Vojnyč. „Bežná kvóta bola 500 kvetov na väzňa za zmenu. Denne sme vyrobili v priemere 3 000 až 6 000 kvetov, ktoré odvážali v kamiónoch.“
Uvedomil si, že podobná produkcia prebiehala aj v iných kolóniách. Anonymný podnikateľ z Hrodna podpísal zmluvy s viacerými väznicami a nepretržite vyvážal tieto pamätné kytice do Ruska.
A začiatkom roka 2023 prišla do kolónie č. 22 urgentná objednávka. Päťsto postelí. „Keď sme ich vyrobili niečo cez 400, prišli kamióny s balením a museli sme ich rýchlo zabaliť a naložiť,“ spomína. Na debnách bolo napísané: „Vyrobené na žiadosť Ministerstva obrany Ruskej federácie v Moskovskej oblasti.“
Novaja Gazeta približuje, že keď trestanecká kolónia dostala veľké objednávky od armády, všetci väzni, ktorí boli pridelení na prácu na projekte, dostali uniformy a boli zaradení do vnútorných podporných služieb armády. Spolu s týmito objednávkami prišla aj militarizácia.
Farebný dym
V každej bieloruskej väznici fungujú aj nízkokvalifikované dielne, najmä kovodielne, kde často pracujú politickí väzni. Ako vysvetľuje Hajevskyj-Hanada, nosili im staré káble a drôty, z ktorých museli odstraňovať izoláciu a získavať meď, hliník a olovo. „Nikto z nás to nevidel priamo, ale obávali sme sa, že olovo sa používalo na výrobu guliek.“
Do dielne v jeho kolónii nosili káble z oblasti Homela a, ako tuší, aj z černobyľskej zóny. „Občas sme našli štítky z rokov 1980 alebo 1981. Bolo jasné, že prežili černobyľskú katastrofu.“
Viniarskyj spomína, že v kolónii č. 3 získavali tony olova. „Šéfovia dostali nápad, že aby bol výnos väčší, malo by sa roztaviť. Už ste počuli o otvorenom tavení olova? Je ťažké predstaviť si niečo nebezpečnejšie. Pálili sme aj izolácie, decht a podobné materiály.“
Ako uviedol, dym bol taký hustý, že museli privolať miestnych hasičov, ktorí boli „rozzúrení“ z toho, čo sa páli. „Nad mestom visel čierny dym a nedalo sa zakryť, odkiaľ prichádza. Až keď sa sťažovali záchranné služby, prestali sme olovo taviť.“
Medzitým v kolónii v Mahiľove väzni pálili meď. Ako si spomína jeden z väzňov, „robili to starým spôsobom: pálili plast na otvorenom priestranstve, bez filtrov a akéhokoľvek ochranného vybavenia“.
„Hneď vedľa kolónie bolo pole repky, na ktoré sa šíril ten odporný zápach dymu – niekedy čierny, niekedy žltý, oranžový či dokonca fialový. Aspoň jedna vec nás tešila. Strážnici museli dýchať ten istý vzduch ako my,“ dodáva.
S bieloruským diktátorom sa začiatkom septembra stretol aj slovenský premiér. O čom diskutovali?
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"