Súkromníci skúšajú ochladzovať planétu na vlastnú päsť. Vedci varujú, že experiment s tienením slnka môže ohroziť svet
Myšlienka, že by súkromný biznis mohol ovplyvňovať globálnu klímu, sa ešte pred pár rokmi zdala ako sci-fi. Dnes je realitou. Niekoľko amerických startupov totiž pracuje na technológiách tzv. solárneho geoinžinierstva, teda postupov, ktoré majú odrážať časť slnečného žiarenia späť do vesmíru. A hoci ide o zásah s potenciálne globálnym dopadom, regulačné mantinely sú takmer neexistujúce.
Ako napísal americký denník The Washington Post, prvé firmy už dokázali získať milióny dolárov od investorov, pričom niektoré z nich dokonca začali vypúšťať do atmosféry balóny so sírovými časticami. Cieľom je napodobniť chladenie planéty, aké prinášajú rozsiahle sopečné erupcie.
Technológia, ktorá predbieha zákony
Najznámejším príkladom je kalifornský startup Make Sunsets. Ten predáva tzv. „cooling credits“ - akési poukazy, ktorých nákup financuje vypúšťanie malých množstiev sírových častíc do stratosféry. Zakladateľ spoločnosti Luke Iseman tvrdí, že jeho projekt predstavuje prvý praktický krok k veľkému riešeniu klimatickej krízy. WP citoval jeho vyjadrenie, že pri vypúšťaní balónov „nie je žiadny zákon, ktorý by mu to zakazoval“.
Odborná a politická reakcia je však značne rozpačitá. Niektoré americké štáty, ako Tennessee, Louisiana či Florida, už solárne geoinžinierstvo preventívne zakázali. Federálne úrady skúmajú, či môžu podobné aktivity zastaviť aj v ďalších oblastiach.
Kritici upozorňujú, že ide o experiment so Zemou, ku ktorému nedal nikto súhlas. „Nedôverujem súkromnému sektoru, že bude robiť dobré rozhodnutia pre ľudí,” povedala pre WP Shuchi Talati z organizácie Alliance for Just Deliberation on Solar Geoengineering.
Rýchli inovátori verzus akademická opatrnosť
Prívrženci start-upov argumentujú opačne. Štát aj akademické inštitúcie sú podľa nich príliš pomalé a zahltené byrokraciou. Investor Maex Ament, ktorý financuje konkurenčnú firmu Stardust, pre denník uviedol, že podnikatelia majú úplne iný postoj k riziku. „Ak som podnikateľ telom i dušou, neexistuje ‚to nejde‘. Problém vyriešim bez obetí v bezpečnosti,“ vyhlásil.
Stardust, ktorý vznikol v Izraeli, už získal 75 miliónov dolárov a pracuje na vývoji nového typu reflexnej častice, ktorá podľa zakladateľov nebude mať zdravotné riziká a nebude poškodzovať ozónovú vrstvu. Firma však odmieta prezradiť detaily, čo vyvoláva ďalšie pochybnosti.
Profesor David Keith z University of Chicago označil tvrdenia o „bezpečnom vdychovaní častíc“ za „absolútne nezmyselné“, informoval WP. Podľa neho je nemožné preveriť všetky dôsledky takej technológie v tak krátkom čase.
Biznis model pre klimatickú stabilitu?
Zásadnou otázkou zostáva motivácia. Veľká časť odborníkov pripúšťa, že súkromné firmy môžu zohrať rolu pri vývoji technológií, napríklad lietadiel či meracích systémov. Ak je však hlavným zdrojom príjmov rozptyľovanie častíc, vytvára to silné pokušenie pokračovať aj vtedy, keď by to mohlo škodiť.
„Investori budú chcieť výsledok,“ pripomenul pre WP klimatológ Daniele Visioni z Cornellovej univerzity.
Kým Stardust tvrdí, že nebude technológiu rozptyľovať bez mandátu vlády, Make Sunsets sa netají, že chce rásť aj bez oficiálneho súhlasu. Iseman dokonca priznal, že ak by mal možnosť pracovať pre miliardára, ktorý by chcel zasahovať do klímy mimo dosahu regulácií, „neexistoval by lepší spôsob, ako stráviť ďalšie roky života“.
Vedci aj diplomati upozorňujú, že jednotlivé štáty môžu mať úplne odlišné predstavy o tom, aké „tienenie“ slnka je vhodné. Niektoré krajiny by podľa ekonóma Gernota Wagnera z Columbia Business School dokázalo financovať masové projekty na chladenie atmosféry len zo svojich vojenských rozpočtov a to aj bez globálneho súhlasu. Nemuselo by pritom vôbec ísť o krajiny s demokratickými vládami konajúcimi v záujme planéty.
Práve preto rastú obavy, že skôr než vzniknú pravidlá, sa objaví aktér, ktorý začne meniť klímu jednostranne.
Solárne geoinžinierstvo sa tak stáva nielen technickou, ale aj politickou a etickou dilemou. Firmy napredujú rýchlejšie než zákony, investori vidia obrovskú príležitosť a vedecká komunita je rozdelená medzi fascináciou a strachom.
Jediné, čo je zatiaľ isté, je neistota. Ako pripomenul startup Make Sunsets pre WP, „džin už vyšiel z fľaše“ a svet sa musí rozhodnúť, či ho nechá ísť, alebo sa pokúsi zatvoriť ho naspäť skôr, než bude neskoro.
Globálna klimatická zmena nám medzičasom dýcha na krk. Podľa aktivistov má svet tri roky na to, aby splnil záväzky stanovené Parížskou dohodou:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"