Čína prevzala od USA rolu klimatického lídra. Zelená transformácia je krok z vypočítavosti, no účel svätí prostriedky
Klimatický samit COP30 v brazílskom meste Belém ukázal zásadný posun v globálnej debate o emisiách a energetickej politike. Spojené štáty sa po prvý raz za tri desaťročia na rokovaniach nezúčastnili, čo vytvorilo politické vákuum. A doň vstúpila Čína.
Podľa agentúry Reuters sa jej delegácia ocitla v centre diania aj v zákulisí, od prezentácií technologických gigantov až po pomoc pri nastavovaní vyjednávacej agendy.
Čínske pavilóny a firmy v Brazílii pôsobili viditeľnejšie než kedykoľvek predtým. „Voda tečie tam, kde je priestor, a diplomacia často robí to isté,“ povedal pre Reuters šéf Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľné zdroje energie Francesco La Camera, keď vysvetľoval, prečo Peking preberá rolu, ktorá dlhé roky patrila Washingtonu.
Čína dnes dominuje vo výrobe solárnych panelov, batérií aj elektromobilov a podľa La Cameru jej technologická nátura automaticky posúva krajinu do centra klimatickej diplomacie.
Viesť svet nechcú sami
Podľa denníka The Guardian však Peking súčasne upozorňuje, že nechce zostávať na pódiu sám. Wang Yi, vysoký poradca Číny pre klimatické otázky, pre britský denník uviedol, že krajina „by nechcela hrať vodcovskú úlohu osamote“ a klimatická iniciatíva si podľa neho vyžaduje „komplexné vedenie“ viacerých mocností.
V rozhovore zdôraznil, že Peking pokračuje v domácom prechode k nízkouhlíkovej energetike, no úspech závisí aj od toho, či budú ochotní prispieť ostatní, najmä Spojené štáty.
Trumpova administratíva sa však rozhodla opačne. Ako pripomenula Reuters, prezident opätovne odstúpil od Parížskej dohody a na COP30 neposlal žiadnu delegáciu. Biely dom to obhajuje obavami z ohrozenia americkej ekonomiky klimatickými záväzkami. Kritici, naopak, varujú, že USA nechávajú Peking formovať pravidlá aj trh s čistými technológiami.
Čínske firmy to potvrdzovali priamo na mieste. Batériový gigant CATL či výrobcovia solárnych panelov Trina a Longi predstavovali svoje projekty, zatiaľ čo automobilka BYD ukázala flotilu hybridov vyrobených v Brazílii. Viceprezident CATL Meng Siang-feng vyzval na prehĺbenie klimatickej spolupráce. „Budujme čistý a krásny svet spolu,“ citovala ho agentúra Reuters.
Výhodný krok pre Čínu
Podľa českej ekonomickej novinárky Terezy Zavadilovej je posun Číny najmä pragmatický. V komentári pre portál iRozhlas.cz píše, že krajina zistila, že ekologická transformácia nie je len nákladom, ale aj obrovskou obchodnou príležitosťou. Peking podľa nej využíva situáciu a snaží sa svoju technologickú váhu premeniť na diplomatický kapitál.
„Je jedno, že sa Čína chce stať ekologickým lídrom z vypočítavosti, kvôli biznisu či diplomacii. Účel svätí prostriedky,“ uviedla vo svojom komentári.
Napriek tomu zostávajú sporné body. EÚ pripomína, že Čína je stále najväčším svetovým producentom skleníkových plynov. Európsky klimatický komisár Wopke Hoekstra pre Guardian povedal, že Peking musí priniesť ambicióznejšie ciele, ak chce preukázať zodpovednosť zodpovedajúcu rozsahu jeho emisií.
A rozvojové krajiny očakávajú, že Čína prispeje aj finančne. Wang naznačil, že Peking chce zvýšiť podporu globálnemu juhu, no zdôraznil, že vznikajúce obchodné bariéry a clá brzdia šírenie zelených technológií.
Zostáva vyriešiť aj otázka postupného ústupu od fosílnych palív. Podľa The Guardian je návrh vytvoriť plán na ich celosvetové vyraďovanie politicky najkontroverznejším krokom a proti nemu vystupujú viacerí producenti ropy, vrátane Saudskej Arábie.
Záver klimatického samitu poznačil požiar:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"