Zaplavené mestá či hory bez ľadovcov. Najhoršie dôsledky klimatickej krízy sa začali prejavovať o desaťročia skôr
Najnovšie klimatické správy naznačujú, že globálne otepľovanie prekročí kľúčovú hranicu 1,5 stupňa Celzia. Odborníci varujú, že svet sa rúti k „extrémne nebezpečnej“ budúcnosti s dôsledkami, ktoré sa už dnes prejavujú skôr, ako vedecké modely predpokladali.
Svet sa blíži k neudržateľnej klíme
Obraz budúcnosti, ktorý prinášajú nové vedecké správy, pripomína katastrofický scenár. Megamestá zaplavené rozbúrenými morami, hory bez ľadovcov na skalnatých vrcholoch, rozpadajúce sa ľadové štíty, dno oceánov pokryté kostrami mŕtvych koralových útesov – to je len časť toho, čo môže čakať nasledujúce generácie.
Posledné správy ukazujú, že aj keď medzinárodné klimatické opatrenia spomalili rast emisií, ani zďaleka to nestačí na splnenie cieľov Parížskej dohody.
„Svet je na ceste ku katastrofickému otepľovaniu a alarmujúcim zvratom je, že najhoršie dôsledky klimatickej krízy sa prejavujú o desaťročia skôr, ako vedci predpovedali,“ píše CNN.
Kľúčová hranica sa vzďaľuje
Krajiny sa v roku 2015 zaviazali obmedziť otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia nad predindustriálnu úroveň. Nové analýzy však potvrdzujú, že tento cieľ je „mimo dosahu“. Medzinárodná energetická agentúra aj OSN sa zhodujú, že pri súčasných záväzkoch smeruje svet k otepleniu o 2,3 až 2,5 stupňa. Ak by krajiny nesplnili ani tieto záväzky, teplota môže vzrásť až o 2,8 stupňa – s 20-percentnou pravdepodobnosťou prekročenia troch stupňov.
Napriek tomu niektorí odborníci pripomínajú, že situácia mohla byť ešte horšia. V čase podpisu Parížskej dohody bol svet na trajektórii približne 4 stupňov.
„Nahradili sme dostatok fosílnych palív čistou energiou, aby sme znížili klimatické riziká,“ hovorí klimatologička Kim Cobbová.
Katastrofický scenár
Doteraz sa Zem oteplila o približne 1,4 stupňa Celzia – a už sme svedkami ničivých vĺn horúčav, záplav, sucha či rozsiahlych požiarov od Severnej Ameriky po Áziu. Klimatológ z Kalifornskej univerzity Daniel Swain označuje oteplenie o 2 až 3 stupne za „katastrofu“.
Takýto svet by podľa neho znamenal:
- rýchle zvyšovanie hladiny morí, ktoré ohrozí globálne „megamestá“ pri pobreží,
- historicky bezprecedentné povodne a suchá,
- takmer úplné zmiznutie horských ľadovcov,
- destabilizáciu ľadových štítov v Grónsku a Antarktíde.
„A to je len krátky zoznam,“ dodáva Swain.
Výskumník Joeri Rogelj upozorňuje, že aj keď projekcie oteplenia vďaka klimatickým politikám klesli približne o jeden stupeň, tento rok po prvý raz neexistuje technicky uskutočniteľná cesta, ktorá by udržala oteplenie pod hranicou 1,5 stupňa. Svet tak smeruje k otepľovaniu, ktoré označuje za „mimoriadne nebezpečné“, a to „pre každú krajinu, ale najmä pre rozvojové krajiny, ktoré znášajú najhoršie aspekty klimatickej krízy a majú najmenej zdrojov na adaptáciu“.
Zdôraznil extrémne poveternostné a klimatické udalosti, ktoré sa v súčasnosti dejú a na ktoré sa nestihli všetky národy pripraviť - či už ide o smrteľné požiare v USA, Kanade a Európe, rekordné horúčavy v Pakistane či záplavy vo Vietname.
„Nič medzi 2 a 3 stupňami by som nepovažoval za obývateľné,“ tvrdí Rogelj.
Hrozba dramatického zlomu
Viacerí vedci varujú, že oteplenie by mohli ešte urýchliť spätné väzby klimatického systému, ktorých rozsah zostáva neistý. Klimatologička Kate Marvelová upozorňuje na riziko vysychania amazonského pralesa, úniku uhlíka z topiaceho sa permafrostu v Arktíde či iných mechanizmov, ktoré môžu viesť k rýchlejšiemu otepleniu, než sa očakávalo.
„Už len 2 až 3 stupne sú desivé,“ hovorí Marvelová. Dopady sa nebudú zväčšovať postupne – môžu byť náhle a dramatické.
„Zvýšenie hladiny morí nie je veľký problém, kým neprekoná vašu protipovodňovú ochranu. Sucho je zvládnuteľné, kým sa vášmu mestu alebo farme neminie voda,“ zdôrazňuje.
Aj keď sa podarilo spomaliť najhoršie scenáre, odborníci sa zhodujú, že svet nemôže poľaviť. Klimatická kríza sa zrýchľuje rýchlejšie, než sa prisudzovalo v minulosti – a mnohé krajiny ešte ani nezačali adaptáciu na dopady, ktoré sú viditeľné už dnes.
„Som rada, že sme dosiahli pokrok, ale nemôžeme len tak sedieť, gratulovať si a myslieť si, že budeme v bezpečí,“ uzatvára Marvelová.
Pozrite si reportáž z 21. júna 2025 o znižovaní emisií:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"