Otázky a odpovede: Zostreliť či nezostreliť? Čo dovoľujú pravidlá hry a akou silou môže NATO odpovedať na ruské provokácie?

Tri ruské stíhačky MiG-31 v piatok (19. septembra) narušili estónsky vzdušný priestor. Lietadlá zotrvali vo vzdušnom priestore krajiny približne 12 minút, kým NATO vyslalo talianske stíhačky F-35

Čítajte viac

Do estónskeho vzdušného priestoru prenikli ruské stíhačky. Česko: Vypadnite z Ukrajiny a nepokúšajte našu trpezlivosť

Moskva to neskôr poprela a podľa nej išlo o plánovaný let z ruskej Karélie na letisko v ruskej enkláve Kaliningrad. Estónsky premiér Kristen Michal po incidente so stíhačkami avizoval, že požiada o naliehavé konzultácie podľa článku 4 Severoatlantickej zmluvy.

Rovnaký krok predtým podniklo Poľsko, ktorého vzdušný priestor narušilo približne 20 ruských dronov, pričom niekoľko z nich zostrelili spojenecké sily. To však nekončí iba pri Poľsku - v nedávnych dňoch sa s narušením vzdušného priestoru zo strany Ruska stretlo Fínsko, Lotyšsko, Litva, Nórsko či Rumunsko.

„Rusko si nesmie robiť ilúzie: NATO a spojenci použijú v súlade s medzinárodným právom všetky potrebné vojenské aj nevojenské nástroje na obranu,“ uviedli v utorok veľvyslanci NATO vo vyhlásení. Viaceré krajiny NATO vrátane Poľska a Švédska teraz varujú, že sú pripravené zostreliť ruské lietadlá, ktoré vstúpia do ich vzdušného priestoru, píše Politico.

Aké sú pravidlá, kedy sa tak stalo naposledy a čo by to znamenalo? Pozrite si prehľad otázok a odpovedí:

Prečo Aliancia nezostrelila ruské stíhačky?

Ako uvádza Politico, dôvodov je viac – politických aj vojenských. „Rozhodnutia o tom, či použiť paľbu proti lietadlám, sú vždy založené na dostupných spravodajských informáciách o hrozbe, ktorú lietadlo predstavuje,“ uviedol v utorok generálny tajomník NATO Mark Rutte a dodal, že v Estónsku nebola zistená „žiadna bezprostredná hrozba“.

Jeho slová zopakoval aj estónsky premiér Kristen Michal, podľa ktorého „existujú rôzne parametre použitia sily,“ pričom naznačil, že piatkový incident si ju nevyžadoval, hoci bol zjavne úmyselný. Bývalý veliteľ estónskeho letectva Jaak Tarien potvrdil, že reakcia NATO bola v súlade s postupmi a dodal, že počas mieru sa sila okamžite nepoužíva, pretože sa predpokladá možnosť omylu.

Podľa ukrajinského vojenského analytika Mykolu Bielieskova zo Štátneho inštitútu strategických štúdií v Kyjeve zohrali úlohu aj riziko eskalácie a neistota ohľadom postoja Donalda Trumpa. „Podmienečne, nikto nezačne tretiu svetovú vojnu kvôli tomuto. Európske krajiny si myslia, že NATO je zdržanlivé, pretože nie je istota o reakcii a postoji USA pod vedením Trumpovej administratívy,“ povedal pre Politico.

Čítajte viac

Do debaty o protidronovom múre sa napokon pridáva aj Slovensko. Môžete pokojne spávať, vyhlásil Fico

Aké sú pravidlá nasadenia síl NATO?

Podľa Politica sú tieto pravidlá utajené a podľa bývalej hovorkyne NATO Oany Lungescu určujú „parametre toho, čo môže armáda robiť v danej situácii, čo znamená, že sa veľmi líšia v závislosti od misie či operácie“.

Pravidlá nasadenia tiež musia byť v súlade s politickým usmernením Aliancie. „Pre NATO je hlavné politické usmernenie to, že ide o obrannú Alianciu, ktorej cieľom je odstrašiť agresiu a zabrániť konfliktu, a ak to zlyhá, brániť sa a poraziť protivníka,“ dodala.

Schvaľuje ich Severoatlantická rada (NAC), ktorá je hlavný politický rozhodovací orgán, kde sú zastúpení všetci spojenci NATO. Implementuje ich Najvyšší veliteľ spojeneckých síl v Európe (SACEUR), ktorým je v súčasnosti americký generál Alexus Grynkewich. Tak ako každé politické rozhodnutie v Aliancii, aj pravidlá nasadenia si vyžadujú konsenzus.

Potenciálna zmena? Vo väčšine prípadov by ju musela schváliť Severoatlantická rada na základe konsenzu a po konzultáciách s vojenskými poradcami a veliteľom SACEUR. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu má však SACEUR väčšie právomoci robiť úpravy aj bez NAC – napríklad presúvať viac lodí alebo lietadiel do danej oblasti.

„Obranné plány NATO boli aktivované 24. februára 2022. Tieto plány sa neustále prispôsobujú a to dáva SACEUR-ovi významnú autoritu pri používaní prostriedkov a síl,“ vysvetlila Lungescu.

Akú úlohu zohrávajú národné obranné sily a kedy naposledy došlo k zostreleniu ruského lietadla, si prečítate na ďalšej strane: