Otázky a odpovede: Zostreliť či nezostreliť? Čo dovoľujú pravidlá hry a akou silou môže NATO odpovedať na ruské provokácie?
Opakované narušenia vzdušného priestoru NATO zo strany Ruska v posledných týždňoch vyvolávajú množstvo otázok. Ako Aliancia zareaguje a aké kroky sa rozhodli podniknúť niektoré zo štátov, ktorých sa ruská hrozba priamo týka?
Akú úlohu môžu zohrať národné obranné sily?
Pravidlá NATO nebránia národným ozbrojeným silám, aby sa samostatne rozhodovali na vlastnom území.
Keď sa pozrieme napríklad do Litvy, tamojší parlament v utorok (23. septembra) schválil novelizáciu zákona, ktorá umožňuje armáde účinnejšie a rýchlejšie zakročiť proti dronom narušujúcim vzdušný priestor krajiny. Novela umožňuje zostreliť drony, ktoré porušujú platné pravidlá v zakázaných alebo neprístupných zónach.
Doposiaľ mala armáda povolené zasahovať len proti lietajúcim objektom, ktoré boli použité ako zbraň, alebo proti tým, ktoré prenikli do zakázaných zón a ohrozili tým štátny majetok.
O definovaní nových pravidiel nasadenia v prípade ďalších narušení dronmi alebo pilotovanými lietadlami rokovalo aj Rumunsko, ktoré zvolalo Najvyššiu radu obrany. A koniec koncov, o tejto problematike diskutuje aj Poľsko.
„Sme pripravení na akékoľvek rozhodnutie smerujúce k zničeniu objektov, ktoré nás môžu hroziť, ako sú ruské stíhačky,“ vyhlásil poľský premiér Donald Tusk na tlačovej konferencii, pričom dodal, že sa musí dosiahnuť aj konsenzus medzi spojencami. Tusk zároveň upozornil na riziká, ak by jednostranný postup krajiny viedol k eskalácii.
„Musím mať stopercentnú istotu, že všetci naši spojenci budú k tomu pristupovať rovnako ako my. Musím mať stopercentnú istotu, že keď konflikt vstúpi do takejto akútnej fázy, nebudeme v tom sami. Pred prijatím rozhodnutí, ktoré by mohli vyvolať veľmi akútnu fázu konfliktu, musíme dobre zvážiť riziká,“ pokračoval.
Takýto scenár sa však nevzťahoval na piatkovú situáciu nad Estónskom, keďže pobaltské štáty nemajú vlastné stíhačky a spoliehajú sa na vzdušné misie NATO. Podľa bývalého predstaviteľa NATO práve preto Rusko narušilo vzdušný priestor Estónska: „Keby sa narušenie stalo nad Fínskom, Fíni by mohli rozhodnúť o zostrelení. V pobaltskom vzdušnom priestore sme povinní ísť cez velenie NATO.“
Snažia sa krajiny NATO zmeniť pravidlá?
Politico uvádza, že nie je jasné, či súčasné pravidlá nasadenia umožňujú zostrelenie ruských stíhačiek – a ak áno, za akých okolností.
Vo vnútri Aliancie prevláda presvedčenie, že obranné schopnosti NATO sú dostatočné. „Rusko by nemalo mať žiadne pochybnosti: NATO a spojenci v súlade s medzinárodným právom použijú všetky nevyhnutné vojenské i nevojenské nástroje na obranu a odstrašenie všetkých hrozieb zo všetkých smerov,“ zaznelo zo strany Aliancie v utorok. „Po Estónsku bude veľa debát, ale nemáme pocit, že by sme boli pozadu,“ uviedol nemenovaný diplomat NATO pre Politico.
Vysokopostavený diplomat Aliancie tiež uviedol, že diskusie o vhodných opatreniach a reakciách budú pokračovať, no „je dôležité, aby Rusko zmenilo svoje správanie“. Predstavitelia Estónska, Litvy a Česka naopak požadujú razantnejšiu reakciu pri ďalšej podobnej situácii. Český prezident Petr Pavel napríklad vyhlásil, že „narušenie vzdušného priestoru je dôvodom na aktiváciu obranných mechanizmov, a teda zostrelenie takého lietadla.“ Zničenie lietadiel by podľa neho fungovalo ako odstrašujúci príklad.
Podobne reagoval aj americký prezident Donald Trump, ktorý v utorok vyhlásil, že členské štáty NATO by mali zostreliť ruské lietadlá, ak vstúpia do jeho vzdušného priestoru. Jeho slová vo štvrtok (25. septembra) podľa agentúry Reuters podporil aj generálny tajomník NATO Mark Rutte.
„Ak to bude nevyhnutné. Takže tu úplne súhlasím s prezidentom Trumpom: ak to bude nevyhnutné,“ povedal Rutte v rozhovore pre reláciu Fox & Friends na stanici Fox News a dodal, že armády NATO sú vycvičené na vyhodnocovanie takýchto hrozieb a môžu rozhodnúť, či ruské lietadlá z územia spojencov „odprevadia“, alebo podniknú ďalšie kroky.
Kedy naposledy zostrelila krajina Aliancie ruské lietadlo a aké boli následky?
V roku 2015 Turecko zostrelilo ruský Suchoj-24M pri turecko-sýrskej hranici po 17-sekundovom narušení vzdušného priestoru a po viacerých varovaniach. Rozhodnutie však nebolo súčasťou misie NATO – išlo o národnú autoritu.
„Mali vlastné letectvo a rozhodli sa sami, pričom podrobne informovali spojencov až následne. Ukázalo sa to ako vysoko účinné,“ spomína nemenovaný diplomat NATO.
Ankara následne aktivovala článok 4 Severoatlantickej zmluvy a pustila Severoatlantickej rade varovný audiozáznam, ktorá následne vydala vyhlásenie. Potom vojenská Aliancia pomohla Turecku monitorovať jeho vzdušný priestor pomocou ďalších lietadiel včasného varovania AWACS.
Podľa bývalého veliteľa estónskeho letectva Tariena mal incident dôsledky: Moskva uvalila na Ankaru obchodné sankcie a turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan sa nakoniec ospravedlnil. Ruské lietadlá však prestali lietať cez turecký vzdušný priestor.
Poľské stíhačky vzlietli aj 20. septembra, pozrite si reportáž:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"