Pod zeleňou amazonského pralesa našli záhadné veľké obrazce

Pod zeleňou amazonského pralesa našli záhadné veľké obrazce
Zdroj foto: ČTK/PICTURE ALLIANCE/Frans Lanting
Amazonské pralesy pomaly miznú. Na vine je človek, ktorý tieto „zelené pľúca Zeme“ masívne klčuje. Odlesňovanie však umožnilo významný objav – na doteraz nedostupných územiach našli obrovské pozemné obrazce. Vytvárali ich v približne v dobe Ježiša Krista a ich účel je úplne neznámy.

Objavu pomohlo odlesňovanie

Amazonský prales vyzerá na prvý pohľad ako panenská krajina. Zeleň prerastá každý možný kúsok, preniknúť cez spleť lián chce priam nadľudské úsilie. Miesta, ktoré pokrýva bujná vegetácia, však kedysi vyzerali úplne inak. Paradoxne, k prelomovému objavu dopomohlo až kritizované masívne odlesňovanie.

Zelená pokrývka dažďových pralesov ukrývala obrovské pozemné obrazce, takzvané geoglyfy. Nejde pritom o ojedinelé nálezy, Amazónia je nimi zrejme posiata. Len v západnej Brazílii sa na ploche 13-tisíc kilometrov štvorcových našlo 450 geometrických vzorov.

Na čo slúžili a kedy vznikli? Presne to nevieme, funkcia geoglyfov ešte stále nie je objasnená. Geometrické vzory vytvorené z navrstvenej pôdy zrejme neslúžili na bývanie. Neboli to ani obranné valy, takže rituálna funkcia sa považuje za najpravdepodobnejšiu možnosť. V týchto miestach sa mohli zhromažďovať domorodci na oslavu kultu. Objav obrovských pozemných obrazcov, ktoré sa datujú do obdobia spred 2 000 rokov, vyvolal diskusiu nielen medzi archeológmi, ale aj ekológmi.

Vypálili bambus, nechali palmy

Výskum britských a brazílskych vedcov pod vedením Jennifer Watlingovej úplne borí mýtus o nedotknuteľnom panenskom pralese. "Hneď sme chceli vedieť, či v dobe, keď sa budovali geoglyfy, bol už región zalesnený. Chceli sme vedieť aj to, do akej miery mali pozemné štruktúry vplyv na krajinu," vyjadrila sa k podstate výskumu.

Na analýzu geoglyfov použili vzorky pôdy zo samotných obrazcov. V 1,5-metrovom výkope našli stopy uhlia, ktoré svedčilo o dávnych požiaroch, aj stopy rastlinných zvyškov.

Vrstva uhlia naznačila, že domorodci vyčistili pôvodný bambusový porast ohňom, ale nechali na nich potom rýchlo rastúce plamy. Tie mohli pomáhať ľuďom dvomi spôsobmi, ako stavebný materiál a plody aj ako potravina. Už pred tisícmi rokmi ľudia cieľavedome plochu odburiňovali a stromy presádzali, aby sa tak celý priestor stal pre ľudí prívetivejším. Tieto ranné lesnícke postupy sa využívali opakovane po generácie.

Mýtus o nedotknutom pralese padol

Analýza sondy poskytla dôkaz, že domorodé spoločenstvá dokázali použiť les a pôdu aj bez toho, aby ho zničili. Stopa po ľuďoch v lokalite, kde našli geoglyfy, končí pred 650 rokmi. Záhadné obrazce potom rýchlo prerástla bujná vegetácia a na stáročia ich ukryla.

Výskum jednoznačne zbúral mýtus o nedotknutých amazonských lesoch v predkolumbovskej dobe. Pôvodní obyvatelia dokázali les zmeniť a ten dodnes nesie tieto stopy. Nejde pritom len o obrazce, ale aj o rôznorodosť zelene.

Hoci sa dokázalo, že Amazónia nie je nepoškvrnenou divočinou, dnešné vypaľovanie a valcovanie lesov buldozérmi sa nedá ospravedlniť minulým ničením, tvrdia vedci. Ak sa im podarí zistiť viac o pôvodných postupoch zásahov do pralesa, možno by sa dali znovu využiť na jeho revitalizáciu.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá