Našli bájne Mesto opičieho boha? Do džungle už mieria dobrodruhovia

Našli bájne Mesto opičieho boha? Do džungle už mieria dobrodruhovia
Zdroj foto: Wikimedia/Dennis Garcia
Ľudí stáročia fascinujú historky o Eldoráde či iných stratených mestách, ktoré majú ležať stratené hlboko v džungliach Strednej a Južnej Ameriky. Archeológovia hlásia veľký objav, ktorý by mohol byť bájnym Bielym mestom opičieho boha. Alebo objavom novej kultúry.

Mesto z bieleho kameňa

Niekde v honduraskej džungli by sa podľa starej legendy malo rozprestierať bohaté mesto postavené z bieleho kameňa. Sídlo malo byť v rozkvete ešte pred tým, ako Columbus doplával k brehom Ameriky.

Správy o extrémne bohatom meste sa dostali aj do uší španielskeho dobyvateľa Hernána Cortéza. O hromadách zlata v Bielom meste (La Ciudad Blanca) sa zmienil španielskemu kráľovi Karolovi V. Cestu doň nedokázal nájsť.

Legendy a mýty žili svojim životom po stáročia. Dobrodruhovia sa snažili mesto nájsť,  potvrdiť tak rozprávania domorodcov a najmä rozprávkovo zbohatnúť. Vidina pokladov bola silným motívom. Ťažko prístupným pralesom viedli expedície dobrodruhov v štýle Indianu Jonesa a aj organizovaných tímov. Všetci chceli objaviť bájne mesto, v ktorého srdci sa mal nachádzať chrám opičieho boha.

Zo svojho lietadla vraj videl Biele mesto aj slávny americký pilot Charles Lindbergh. K dobrodruhom snívajúcim o prelomovom náleze sa pridal Američan Theodore Morde. V 40. rokoch výdatne živil mýty o chráme s opičím bohom. Tvrdil, že konečne objavil Biele mesto, ale presnú lokalitu neprezradil. Vo svojich populárno-vedeckých článkoch popisoval, ako putoval divokou a ťažko prístupnou krajinou a dostal sa až k ruinám, ktoré mali byť pôvodne chrámom opičieho boha.

National Geografic vidí civilizáciu

Toľko zatiaľ zaujímavé, ale nepotvrdené rozprávania. Príbehy o stratených mestách, ktoré oplývali zlatom a drahokamami a boli dejiskami zvláštnych rituálov, sú esenciou juhoamerických mýtov.

Expedícia magazínu National Geographic sa minulý rok presekala lianami a malý tím výskumníkov našiel 50 artefaktov, ktoré zdokumentoval, ale ponechal na mieste. Pyramídy, zavlažovacie kanály, valy aj kamenné sochy mali ležať nedotknuté snáď aj tisícročie.

Expedícia potvrdila, že ide naozaj o starobylé mesto. Archeológovia však neveria v existenciu jediného "strateného mesta" alebo Bieleho mesta, ako ho opisujú legendy. Veria, že oblasť Mosquitia skrýva viacero takýchto "stratených miest", ktoré spolu dohromady tvoria niečo oveľa dôležitejšie - stratenú civilizáciu.

Táto kultúra bola doteraz nepopísaná a archeológovia pre ňu nemajú dokonca ani meno.

Mayovia to zrejme nie sú

Napriek tomu, že výskumníci, ktorí sa dostali do kontaktu s oblasťou a na vlastné oči mohli vidieť pozostatky, sa vyhýbajú pomenovaniu Biele mesto, honduraský prezident Juan Orlando Hernández má iný názor. Do archeologického výskumu sa sám vložil a veľkolepo ohlásil, že skupina archeológov mieri do Bieleho mesta.

Prezident Hondurasu si hneď uvedomil potenciál objavu. Zaradenie do turistických brožúr by mohlo významne podporiť turistický ruch krajiny.

"Svet hovorí o nás a Bielom meste a my ho chceme dať do kontextu s novou infraštruktúrou, ktorú budujeme – s diaľnicami, letiskami a prístavmi. Musíme byť pripravení využiť túto skvelú príležitosť," povedal prezident Hernández.

Nový zmiešaný hondurasko-americký tím zamieril do pobrežnej oblasti Mosquito aj s prezidentom. Riaditeľ honduraského Antropologického ústavu Virgilio Parades už potvrdil, že nálezisko zrejme nepatrí k mayskej civilizácii, hoci táto kultúra dominovala na iných náleziskách v oblasti. "Je to nová alebo odlišná kultúra," potvrdil.

Čo skrývajú ruiny?

Do oblasti sa už začali zbiehať novodobí hľadači pokladov, ktorí dúfajú, že sa im podarí objaviť vzácne artefakty. O tom, že ich potom odovzdajú úradom bez nároku na honorár, sa dá úspešne pochybovať.

Pri vykopávkach našli archeológovia nádoby a misky s ozdobami, ktoré predstavujú zvieratá. Najzaujímavejším artefaktom je zatiaľ obradné sedadlo či trón z kameňa s vytesaným jaguárom. Zatiaľ ich datujú do obdobia 1 000 až 1 500 rokov. Archeológovia by mali zostať na mieste dlhšie obdobie a potom pomaly rozširovať lokalitu bádania.

Podľa doterajších odhadov Paradesa je „Biele mesto“ štyrikrát väčšie ako archeologický park v Copane, ktorý je zaradený na zoznam Svetového dedičstva UNESCO.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá