"Mnoho rodičov sa mylne domnieva, že ich vyživovacia povinnosť zaniká dosiahnutím určitého veku dieťaťa, napríklad ich dieťaťa dosiahne plnoletosť, mnoho rodičov si hovorí, že nemusím platiť výživné. Alebo dieťa dosiahne 25 rokov veku života, teda už nie je nezaopatreným dieťaťom, ako sa považuje na účely sociálnych predpisov. Toto však nie je pravda. Jediná podmienka alebo zákon hovorí o tom, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou a moment, kedy táto povinnosť zaniká je moment, keď dieťa je schopné živiť sa samo," vysvetľuje okolnosti okolo zániku vyživovacej povinnosti advokátka Kasalová.
Ak sa rodič dozvie, že dieťa je schopné živiť sa samo, je potrebné, aby podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na súd. "Toto konanie je výlučne návrhovým, to znamená, že súd nebude konať z vlastne úradnej povinnosti," vysvetľuje advokátka. "Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, keď je dieťa schopné živoť sa samo, no v situácii, keď tu máme rozhodnutie súdu, je toto rozhodnutie potrebné zrušiť. V opačnom prípade hrozí rodičovi riziko exekúcie alebo aj trestné stíhanie za trestný čin zanedbania povinnej starostlivosti," upozornila Kasalová.
Za čas, kedy sa už dieťa dokáže samé živiť sa považuje viacero momentov, podľa skúseností z prace advokátka priblížila, že je tým napríklad moment, keď dieťa skončí vzdelanie na strednej škole alebo získa výučný list a nepokračuje v príprave na povolanie ďalším štúdiom. Za takýto moment možno považovať čas, kedy je dieťa schopné aktívne si hľadať prácu. "Vo všeobecnosti platí, že ak dieťa študuje na vysokej škole, na prvom alebo druhom stupni v dennej forme, tak je to príprava na budúce povolanie," priblížila Kasalová.
