Hizballáh, Húsíovia, PMF. Irán je bez podpory veľmocí, no má stále 400-tisíc mužov pripravených bojovať proti Izraelu
Irán čelí vojenskej ofenzíve Izraela a priamym útokom Spojených štátov, ktoré zasiahli jeho tri jadrové zariadenia vo Fordo, Natanze a Isfaháne. Napriek tomu nie je v regióne celkom izolovaný. Kľúčovú rolu môžu zohrať jeho milície a vplyv v susedných štátoch, no pomoc svetových veľmocí zatiaľ vyznieva len symbolicky.
Po americkej operácii, ktorú prezident Donald Trump označil za „historickú“ a varoval Irán pred ešte tvrdšími údermi, ak nepristúpi na mier, sa na Teherán stupňuje tlak z viacerých strán.
Podporu Izraelu vyjadrili aj spojenci USA, vrátane Nemecka, Kanady, Spojeného kráľovstva či Austrálie, ktorí požadujú, aby Irán úplne vzdal svoj jadrový program.
V tejto atmosfére sa čoraz viac ozýva otázka: má Irán v prípade širšej vojny spojencov, ktorí by mu prišli na pomoc? Alebo už jeho vplyvná sieť spojeneckých skupín - tzv. „os odporu“ - definitívne stratila silu?
Ako píše výskumník a znalec blízkovýchodnej politiky Ali Mamouri pre portál The Conversation, Irán sa dlhodobo spoliehal na sieť spojeneckých polovojenských skupín rozmiestnených po celom Blízkom východe ako súčasť svojej stratégie odstrašenia. Podľa neho ho „tento prístup vo veľkej miere chránil pred priamymi vojenskými útokmi zo strany USA alebo Izraela napriek neustálym hrozbám a tlaku“.
Dnes už však tento štít prestáva fungovať – americké nálety priamo zasiahli iránske územie a Irán na ne reaguje vyhrážkami „všetkými dostupnými možnosťami obrany“ v súlade s Chartou OSN.
Neformálna aliancia dostala rany
Takzvaná „os odporu“ zahŕňala Hizballáh v Libanone, Jednotky ľudovej mobilizácie (PMF) v Iraku, Húsíov v Jemene, ako aj Hamas v Gaze, ktorý bol pod vplyvom Iránu v rôznej miere. Teherán taktiež podporoval režim Baššára Asada v Sýrii predtým, ako vlani padol.
Tieto skupiny slúžili Iránu ako regionálny štít a zároveň ako nástroj projekcie moci bez potreby priameho vojenského angažovania. Za uplynulé dva roky však Izrael tejto sieti zasadil vážne rany.
„Jeho [Hizballáhu] zásoby zbraní boli systematicky zamerané a zničené po celom Libanone,“ konštatuje Mamouri. Skupina zároveň utrpela „významnú psychologickú a strategickú stratu zabitím svojho najvplyvnejšieho lídra Hasana Nasralláha“.
V Sýrii boli proiránske milície po páde Asadovho režimu vo veľkej miere vytlačené, čo Irán pripravilo o ďalší dôležitý oporný bod v regióne.
Stále má dve esá v rukáve
Irán si však udržal silný vplyv v Iraku a Jemene. Jednotky PMF v Iraku, ktoré majú podľa odhadov približne 200-tisíc bojovníkov, zostávajú podľa autora „impozantné“. Podobne veľký počet ozbrojencov majú aj Húsíovia v Jemene.
Ak by sa situácia vyhrotila do podoby existenčnej hrozby pre Irán ako jediný šiitsky vedený štát v regióne, mohla by podľa Mamouriho „náboženská solidarita priviesť tieto skupiny k aktívnemu zapojeniu“. To by mohlo rýchlo rozšíriť vojnu naprieč regiónom.
PMF by napríklad mohli zaútočiť na približne 2 500 amerických vojakov rozmiestnených v Iraku. Líder Katáib Hizballáh, jednej z najradikálnejších frakcií v rámci PMF, to povedal jednoznačne: „Ak sa Amerika odváži zasiahnuť do vojny, bez váhania zaútočíme na jej záujmy a vojenské základne v celom regióne.“
Veľmoci zatiaľ váhajú
Irán má aj globálnych spojencov – Rusko a Čínu – ktorí takisto odsúdili izraelské útoky. V minulosti ho obe krajiny chránili pred trestnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN. Po americkom zásahu však ani jedna z nich nenaznačila, že by bola pripravená Iránu vojensky pomôcť.
Teoreticky by sa ich postoj mohol zmeniť, ak by sa konflikt rozšíril a Washington by otvorene usiloval o zmenu režimu v Teheráne. Oba štáty majú v stabilite Iránu geopolitický a bezpečnostný záujem, aj pre jeho dlhodobú politiku orientácie na Východ, aj pre potenciálny dopad nestability na celý región a svetovú ekonomiku.
Zatiaľ to však vyzerá, že priame zapojenie nehrozí. Ako autor pripomína, „Moskva zostala bokom, keď v Sýrii padol Asadov režim - jeden z najbližších spojencov Ruska v regióne“.
Dnes Rusko sústredí svoje kapacity na Ukrajinu a nechce prerušiť zbližovanie s administratívou Donalda Trumpa.
Čína síce ponúkla silnú rétorickú podporu, no podľa Mamouriho „história naznačuje, že má len malý záujem priamo sa zapojiť do konfliktov na Blízkom východe“.
Prekvapí Pakistan?
Zo všetkých moslimských krajín má Irán najtesnejší kontakt s Pakistanom, jediným islamským štátom s jadrovým arzenálom. Iránsky najvyšší vodca Chameneí sa podľa článku už týždne snaží s Pakistanom zblížiť v rámci reakcie na izraelské útoky v Gaze.
Pakistanskí lídri naznačili, že ich pozícia je pevná, aj keď nehovoria priamo o vojenskej intervencii. Premiér Šáhbáz Šaríf podľa Mamouriho ponúkol iránskemu prezidentovi „neochvejnú solidaritu“ v „čase nevyprovokovanej izraelskej agresie“. Minister obrany Khawaja Asif zas vyhlásil, že Izrael si „mnohokrát rozmyslí, než sa pustí do konfliktu s Pakistanom“.
Zároveň však Pakistan aktívne podporuje deeskaláciu. Vyzval ostatné moslimské štáty a svojho strategického partnera Čínu, aby diplomaticky zasiahli skôr, než sa násilie vymkne kontrole.
Irán sa v posledných rokoch snažil zlepšiť vzťahy aj s bývalými regionálnymi rivalmi, ako sú Saudská Arábia či Egypt. Tieto posuny prispeli k širšej regionálnej podpore. Takmer dve desiatky moslimských krajín, vrátane tých, ktoré majú diplomatické vzťahy s Izraelom, spoločne odsúdili izraelské akcie a vyzvali na deeskaláciu.
Ako však upozorňuje Mamouri, „je nepravdepodobné, že by regionálne mocnosti ako Saudská Arábia, Egypt, Spojené arabské emiráty a Turecko Iránu poskytli materiálnu podporu, vzhľadom na ich silné spojenectvá s USA“.
Irán nie je opustený, ale ani chránený
Vojensky je Irán momentálne oslabený. No jeho sieť spojeneckých milícií, šiitská lojalita a geopolitické väzby mu stále poskytujú vplyv, ktorý by mohol v čase krízy premeniť na regionálnu reakciu.
Ako uzatvára Mamouri, „toto sa môže rýchlo zmeniť, ak sa potvrdí, že Spojené štáty začínajú otvorenú vojnu s cieľom zmeniť režim v Teheráne“.
Kľúčová otázka teda neznie, či Irán má spojencov – ale či sa niektorý z nich rozhodne konať.
O iránsko-izraelskom konflikte sme sa rozprávali aj s analytikom a odborníkom na Blízky východ Matoušom Horčičkom:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"