Tank namiesto Mercedesu, Taliban namiesto Macrona. Z kedysi prestížneho "Putinovho Davosu" sa stal festival náhrad
Z výstavných hál zmizli západné značky aj zahraniční lídri, ktorých prítomnosť kedysi dodávala podujatiu lesk a vážnosť. Namiesto toho sa medzi stánkami ukázali tváre, ktoré by tam ešte pred pár rokmi pôsobili nemysliteľne. Podujatie, ktoré si kedysi nárokovalo globálny význam, sa zmenilo na vlastný svet s vlastnými pravidlami.
Kým kedysi bolo ekonomické fórum v Petrohrade výkladnou skriňou ruskej ekonomiky a aj akýmsi magnetom pre veľkých západných hráčov, tento rok v tomto aspekte zívalo prázdnotou. Neprítomní boli nielen európski a americkí lídri, ktorí v minulosti tzv. „Putinov Davos“ navštevovali.
Chýbali aj známe značky, ktoré Rusi v minulosti s obľubou kupovali. Miesto čestného hosťa získal namiesto Francúzska Bahrajn a svoje automobily namiesto Mercedesu odprezentovala čínska značka Tank. Reportáž z fóra priniesol denník The New York Times (NYT).
Z pôvodne prestížnej platformy sa tak stal priestor pre prezentáciu domácich projektov a „alternatívnych“ partnerov. Neznamená to ešte, že program fóra nebol pestrý - diskutovalo sa o umelej inteligencii, kryptomenách a, nevyhnutne, aj o invázii na Ukrajinu. Harmonogram sa tak atraktivitou mohol doťahovať na minulé roky, tón spíkrov sa však jednoznačne zmenil.
Rusko vraj vynahradí to, čo Západ stiahol
Ako referuje NYT, ten potvrdzoval najmä izolacionistické zámery Ruska - hlavne čo sa týka Západu. Situáciu ilustruje napríklad panel ruskej spoločnosti Vkusno i Točka, ktorá okopírovala a nahradila americkú sieť rýchleho občerstvenia McDonald's.
Jej riaditeľ Oleg Parojev sa počas panelu vyjadril, že návrat západných značiek nevidí ako cieľ: „Niektorí si myslia, že sa sankcie zrušia a všetko sa vráti do starých koľají. My tomu neveríme. Nič nebude ako predtým.“
Namiesto čakania na návrat Západu podľa neho musí Rusko vybudovať vlastné riešenia a prebrať kontrolu nad svojím trhom.
Rovnakú predstavu načrtol aj Viačeslav Fedoriščev, gubernátor Samarskej oblasti južne od Moskvy. Zatiaľ čo v minulosti sa na fóre hovorilo o urýchľovaní prílevu zahraničných investícií, dnes sa podľa neho diskutuje o tom, „aké ďalšie opatrenia zaviesť na obranu technológií a podnikov“.
Drony aj Taliban
Do obsahu fóra prenikla aj vojna na Ukrajine, ktorú Rusko začalo pred vyše troma rokmi. Na pôde výstaviska v Petrohrade boli zaparkované obrnené vozidlá a nad hlavami návštevníkov viseli drony, ktoré Moskva používa na útoky na civilné obyvateľstvo. „Netradičné“ boli aj zahraničné delegácie pozvané na ruskú verziu Davosu.
Medzi stánkami sa premávala napríklad delegácia Talibanu. Táto prítomnosť vyvolala pozornosť aj rozpaky – najmä v kontexte toho, že Taliban je medzinárodne neuznávaná vláda a v mnohých krajinách považovaný za teroristické hnutie. Len pre porovnanie, v minulosti ekonomické fórum navštívil napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron či slávny spevák Sting.
Nervozita ohľadom stavu ekonomiky
Tohtoročné panely tiež poznačili negatívne správy o ruskej ekonomike. Ako informuje agentúra Reuters, na rozdiel od optimistických vyhlásení o samostatnosti z úst firemných lídrov priniesol minister hospodárstva Maxim Rešetnikov omnoho triezvejšie hodnotenie.
Ako uviedol počas panelu, „podľa pocitov podnikateľov a ekonomických ukazovateľov sa už nachádzame na hrane recesie.“ Dodal však, že recesia zatiaľ nie je nevyhnutná a všetko bude závisieť od ďalšieho postupu hospodárskej politiky – predovšetkým od krokov centrálnej banky.
Rešetnikov v tejto súvislosti upozornil na extrémne vysoké úrokové sadzby, ktoré aktuálne dosahujú až 20 percent, čo podľa neho výrazne brzdí investičnú aktivitu. „Podľa čísel ešte vidíme spomaľovanie, ale tie sú len spätným pohľadom do zrkadla.“ Ako neskôr spresnil pred novinármi: „Nepredpovedal som recesiu. Povedal som, že sme na hrane. Odtiaľto už všetko závisí od našich rozhodnutí.“
Vysokí ruskí predstavitelia si pri svojich ekonomických prognózach požičiavajú slovník meteorológov. Prezident Vladimir Putin už v marci varoval, aby ekonomika nebola „zmrazená ako v kryokomore“ v dôsledku príliš drahých úverov.
Na rovnakú nôtu nadviazal aj prvý zástupca generálneho riaditeľa najväčšej ruskej banky Sberbank Alexander Vedjachin, ktorý v rozhovore pre agentúru Reuters varoval pred rizikom „prehriatej menovej politiky“ a nadmerného ochladenia ekonomiky. Podľa neho je na reštart investičného úverovania nevyhnutné znížiť sadzby minimálne na úroveň 12 až 14 percent.
Centrálna banka v júni prvýkrát od roku 2022 znížila základnú sadzbu, no úrokové miery ostávajú blízko historického maxima, čo vyvoláva napätie medzi vládou a menovou autoritou. Guvernérka centrálnej banky Elvira Nabiullinová počas toho istého fóra obhajovala vysoké sadzby ako nutný krok na zníženie inflácie v „prehriatej“ ekonomike, ktorú poháňajú najmä vojenské výdavky.
Minister financií Anton Siluanov k tomu poznamenal, že síce dochádza k „ochladeniu“, no podľa neho „po každom ochladení vždy príde leto“.
Rusku nie je ekonomicky najlepšie a môže sa mu ešte pohoršiť. Európska únia plánuje dať plynu z východu úplnú stopku:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"