VYSVETĽUJEME: Netanjahu riskuje útokom na Irán všetko. Prečo udrel práve teraz a čo stojí za dlhoročným konfliktom?
Izrael podnikol masívny vojenský útok na ciele v Iráne. Zasiahnuté boli nielen zariadenia jadrového programu a raketová infraštruktúra, ale aj vysokí predstavitelia režimu. Ide o najtvrdší úder na iránskom území za celé dekády napätia medzi dvoma znepriatelenými štátmi. Prečo však práve teraz? A ako sa začal dekády trvajúci konflikt?
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu označil najnovší vojenský útok na Irán za nevyhnutný krok pre zabezpečenie prežitia židovského štátu. Ako informovala britská stanica BBC, izraelská operácia sa začala v čase, keď sa mali opäť rozbehnúť rozhovory medzi Teheránom a Washingtonom o jadrovom programe islamskej republiky.
Pre Netanjahua to mohlo byť „rozhodujúce okno“ v čase, keď ešte dokázal zabrániť dohode, ktorú dlhodobo považuje za neprijateľnú.
Zásah izraelských ozbrojených síl bol bezprecedentný – cieľom neboli len jadrové zariadenia a balistický program, ale aj konkrétne osoby z najvyššieho vedenia Iránu. „Zabiť náčelníka generálneho štábu, veliteľa Revolučných gárd a niekoľko jadrových vedcov v prvých hodinách operácie je úder, aký Irán doteraz nezažil,“ upozornila stanica BBC. Zatiaľ čo duchovný vodca Alí Chameneí zasiahnutý nebol, medzi obeťami sú generáli Hosejn Salámí a Mohammad Bagherí.
Netanjahu sa pritom podľa BBC inšpiroval stratégiou, ktorú Izrael použil pri vlaňajšom útoku na Hizballáh v Libanone. Vtedy išlo o tzv. „dekapitačnú operáciu“, teda cielenú likvidáciu najvyšších predstaviteľov protivníka. Tento prístup mal podľa izraelského vedenia oslabiť schopnosť nepriateľa zorganizovať účinnú protiakciu. Podobný cieľ môže mať aj najnovší zásah v Iráne.
Neboli vždy nepriatelia
Aby sme však pochopili celý iránsko-izraelský konflikt, musíme sa vrátiť v čase aspoň 45 rokov. Vzťahy medzi Izraelom a Iránom pritom pred rokom 1979 neboli nepriateľské – práve naopak. Ako pripomenula agentúra ČTK, za vlády šáha Mohammada Rezu Pahlavího patril Irán medzi najbližších spojencov Izraela v regióne. Irán uznal vznik židovského štátu už v roku 1950 a významne s ním obchodoval – dodával ropu výmenou za izraelské zbrane a technológie.
Situácia sa radikálne zmenila po islamskej revolúcii a nástupe ajatolláha Chomejního. Nový teokratický režim prerušil všetky oficiálne styky s Izraelom a začal ho označovať za „sionistického nepriateľa“. Už v 80. rokoch Irán pomohol založiť Hizballáh v Libanone a neskôr podporoval palestínsky Islamský džihád aj Hamas.
Napätie kulminovalo aj po roku 2005, keď sa iránskym prezidentom stal Mahmúd Ahmadínežád – často spochybňoval holokaust a verejne vyzýval na zničenie Izraela. Odvtedy sa neustále objavovali špekulácie o izraelskom preventívnom útoku na iránske jadrové zariadenia. Netanjahu opakovane varoval, že žiadna dohoda Teheránu so Západom Izrael nezaväzuje.
„Izrael nie je touto dohodou viazaný (...), pretože Irán sa naďalej snaží o našu likvidáciu,“ povedal premiér v roku 2015 po podpise dohody o iránskom jadrovom programe, ktorú neskôr Spojené štáty za vlády Donalda Trumpa vypovedali.
Nová fáza konfliktu
Od útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023 sa vojna rozšírila aj mimo Gazu. Irán podporoval viaceré proiránske milície – Hizballáh v Libanone, húsíov v Jemene aj šiitských bojovníkov v Iraku a Sýrii. Ako zdôraznila ČTK, napätie eskalovalo po tom, čo Izrael podnikol sériu útokov na iránske a proiránske ciele – napríklad likvidoval veliteľov Hizballáhu v Bejrúte a zasahoval aj iránsky konzulát v Damasku.
V reakcii na útok z 1. apríla, pri ktorom zahynuli iránski generáli, odpálil Irán 13. apríla vôbec po prvý raz v histórii balistické rakety priamo z vlastného územia na Izrael. Vďaka protiraketovej obrane Izrael a jeho spojenci väčšinu striel zachytili, ale útok symbolizoval prechod do novej fázy otvoreného konfliktu.
Najnovšia izraelská ofenzíva však podľa BBC „výrazne presahuje predchádzajúce vojenské operácie“. Jej cieľom nie je len zničiť raketovú infraštruktúru, ale aj skomplikovať schopnosť iránskeho režimu odpovedať na útoky. „Ak zničíte velenie a intelektuálne kapacity jadrového programu, protivník síce môže chcieť odpovedať, ale nebude mať ako,“ uviedla stanica.
Či sa tento kalkul Netanjahuovi vyplatí, alebo ide o nebezpečné podcenenie iránskej reakcie, ukážu podľa BBC až nasledujúce dni. Teherán už avizoval „tvrdú odvetu“. Zároveň však bude pod tlakom – stratil vysokopostavených veliteľov, časť jadrovej infraštruktúry a čelí otázke, či sa mu oplatí eskalovať vojnu, ktorú nemá kapacitu vyhrať.