Hamas a Hizballáh už Izrael neohrozujú. Expert v ta3 vysvetlil, prečo Tel Aviv udrel na Irán
Izrael v noci zaútočil na Irán. O dôvodoch útoku aj možných dôsledkoch hovoril v Štúdiu ta3 analytik Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) Matouš Horčička.
Podľa Horčičku je postoj izraelskej vlády zrejmý. „Izrael tvrdí, že chcel útokom zabrániť alebo aspoň oddialiť rozvoj iránskeho jadrového programu. Tvrdí, že konal v sebaobrane, pretože program ohrozuje jeho bezpečnosť a samotnú existenciu,“ uviedol.
Dodal však, že v pozadí sú aj iné motívy. „Súčasne sa mali v nedeľu obnoviť rokovania medzi USA a Iránom o jadrovej dohode. Je možné, že Izrael chcel tieto snahy sabotovať,“ upozornil analytik.
Iránske obohacovanie uránu vzbudzuje pochybnosti
Na otázku, či sa dá dôverovať iránskemu tvrdeniu, že nemá ambície vyrobiť jadrovú zbraň, Horčička reagoval skepticky. „Irán síce tvrdí, že nechce jadrovú zbraň, no obohacovanie uránu prebieha spôsobom, ktorý nezodpovedá medzinárodným normám. Realizujú ho na úrovni, ktorá je využiteľná vo vojenskom, nie mierovom programe,“ skonštatoval.
Zároveň však dodal, že „Irán pravdepodobne využíva jadrový program ako vyjednávací nástroj“.
Spojené štáty o útoku vedeli, no nezapojili sa
K oficiálnemu postoju Spojených štátov, ktoré tvrdia, že sa na útokoch nepodieľali, Horčička poznamenal: „Je pravda, že USA tvrdia, že neboli zapojené. Na druhej strane však stiahli diplomatický zbor z niektorých krajín Blízkeho východu, čo naznačuje, že o útoku vedeli vopred.“
Podľa neho mohli Izraelčania konať aj napriek odporúčaniam Washingtonu. „Donald Trump dokonca varoval Netanjahua, aby neútočil, kým ešte existuje šanca na diplomatické riešenie. Napriek tomu k útoku došlo,“ dodal.
Otvorená vojna môže destabilizovať región
Premiér Netanjahu už avizoval, že Izrael bude v útokoch pokračovať. Horčička v tejto súvislosti varuje pred začarovaným kruhom. „Situácia sa môže vymknúť spod kontroly. Všetko rieši cez diplomaciu, no jeden neuvážený krok môže viesť k rozsiahlej eskalácii,“ povedal.
Zároveň poukázal aj na možný vedľajší efekt izraelského postupu. „Netreba vylúčiť, že tento útok mal aj za cieľ odvrátiť pozornosť medzinárodného spoločenstva od situácie v Gaze,“ upozornil.
Irán zvažuje odvetu, ale aj návrat k rokovaniam
Reakcia Teheránu bude podľa neho závisieť od vnútorných síl v režime. „Časť režimu bude žiadať tvrdú odpoveď, iní budú skôr pragmatickí. Uvedomujú si, že Izrael aj jeho spojenci sú schopní efektívne zasahovať na území Iránu,“ vysvetlil Horčička.
Naznačil tiež, že Irán možno ešte zváži návrat k rokovaniam s USA. „Aj keď ich Iránci predtým kritizovali, po tomto útoku sa môžu javiť ako výhodnejšie,“ doplnil.
Izrael podľa Horčičku dôsledne vyhodnocuje svoje možnosti. „V Gaze je humanitárna kríza a tamojšie hnutie Hamas už nie je schopné výraznejšieho odporu. V Libanone je Hizballáh síce silnejší, ale aj ten bol v minulom roku oslabený. Izrael vie, že v tejto chvíli mu z týchto smerov nehrozí existenčná hrozba,“ zdôraznil.
Na záver Horčička priblížil historické pozadie izraelsko-iránskych vzťahov. „V čase monarchie dynastie Pahlaví bol Irán blízkym spojencom USA a mal dobré vzťahy aj s Izraelom. Zlom nastal po islamskej revolúcii v rokoch 1978–1979, keď sa Irán stal teokratickým režimom s ideologickou podporou Palestíny,“ vysvetlil.