Poslanci ukončili rokovanie. Platy zamestnancov v školstve sa zvýšia, parlament neodsúdil raketové útoky na Ukrajinu
Poslanci Národnej rady SR ukončili v utorok deviaty rokovací deň aktuálnej 35. schôdze diskusiou o zákone o turistických trasách z dielne opozičného KDH. Návrh je už v druhom čítaní, definitívne by sa o ňom malo rozhodnúť vo štvrtok (12. 6.).
Návrh, aby kampaň mohli viesť aj tzv. tretie strany
Do zákona sa nevráti inštitút tzv. tretích strán ako subjektov, ktoré môžu viesť volebnú kampaň. Poslanci odmietli návrh novely zákona o volebnej kampani z dielne SaS, ktorá mala priniesť túto zmenu.
Návrhom chcela SaS reagovať na problémy, ktoré vznikli po vypustení inštitútu tretích strán zo zákona v roku 2019. Jeho zrušenie malo obmedziť netransparentné zasahovanie do volebných kampaní od subjektov, ktoré neboli politickými stranami ani kandidátmi.
„V praxi to však viedlo k situácii, v ktorej viaceré subjekty aj naďalej viedli volebné kampane, avšak bez akejkoľvek registrácie, bez zákonom vymedzených pravidiel, bez finančných limitov a bez efektívneho dohľadu,“ pripomenuli predkladatelia.
Návrhom chceli preto inštitút tretích strán v zákonom regulovanej forme. „Nejde o vytvorenie priestoru na nekontrolované a netransparentné zasahovanie do volebných súbojov, ale o vytvorenie jasného, transparentného a kontrolovateľného rámca pre subjekty, ktoré sa rozhodnú ovplyvňovať verejnú debatu počas volebnej kampane mimo politických strán a oficiálnych kandidátov,“ vysvetlili poslanci. Plénum však návrh nepodporilo.
Deficit dosiahol vlani 5,3 % HDP, oproti rozpočtu výrazne menej
Verejná správa SR hospodárila v minulom roku so schodkom na úrovni 6,9 miliardy eur, čo predstavovalo 5,27 % hrubého domáceho produktu (HDP). Išlo o lepší výsledok oproti schválenému rozpočtu, ktorý predpokladal deficit na úrovni 5,97 % HDP. Vyplýva to zo štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2024.
„Na úrovni celej verejnej správy bola oproti rozpočtu zaznamenaná pozitívna odchýlka v sume 934 miliónov eur, resp. 0,7 percentuálneho bodu, najmä vplyvom nižšieho hotovostného schodku štátneho rozpočtu a vyšších prebytkov niektorých ostatných zložiek verejnej správy. Negatívny vývoj zaznamenali najmä dopravné podniky,“ priblížilo v materiáli Ministerstvo financií SR. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu dosiahol vlani 6,366 miliardy eur a oproti rozpočtu bol nižší o 1,250 miliardy eur.
Naopak, dlh verejnej správy bol minulý rok vyšší, ako predpokladal rozpočet. Jeho hodnota dosiahla 77,648 miliardy eur, čo predstavovalo 59,28 % HDP. Očakával sa pritom na úrovni 58,31 % HDP. Dôvodom bol predovšetkým nárast emisií štátnych dlhopisov nad rámec potrieb krytia hotovostného schodku.
Verejné výdavky spadajúce pod limit verejných výdavkov dosiahli podľa štátneho záverečného účtu v roku 2024 celkovú hodnotu 57,605 miliardy eur. Oproti zákonom stanovenému limitu tak boli nižšie o 112 miliónov eur.
V rámci 27 krajín Európskej únie (EÚ) predstavoval v minulom roku priemerný deficit 3,2 % HDP a priemerný dlh verejnej správy 81 % HDP. V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ bolo Slovensko z pohľadu deficitu 4. a z pohľadu dlhu 13. od konca.
Colný zákon sa upraví podľa poznatkov z praxe
Spresnenie ustanovení o výkone colnej kontroly tovaru a výške súvisiacich nákladov je jedným z cieľov novely colného zákona.
Po novom sa tiež upraví vypĺňanie colného vyhlásenia, oslobodenie od dovozného cla pri tovare dovážanom charitatívnymi a dobročinnými organizáciami, či oznámenie sumy colného dlhu a dňa jej platby v prípade použitia záruky na colný dlh. Novela sa venuje tiež darovaniu tovaru alebo vecí, pri ktorých colný úrad vykonáva správu majetku vo vlastníctve štátu, ako aj doručovaniu elektronických správ a elektronických dokumentov cez informačné systémy zriadené Európskou úniou.
„Vypúšťajú sa ustanovenia týkajúce sa žiadostí o vyplatenie vývoznej náhrady a splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacieho predpisu, ktorým je ustanovený vzor ručiteľského vyhlásenia pri ručení vo forme celkovej záruky, dopĺňajú sa ustanovenia týkajúce sa centralizovaného colného konania a zániku nedoplatkov a rozširuje sa zoznam colných letísk o letisko Malacky a letisko Prešov,“ priblížil v predkladacej správe rezort financií.
Väčšina novely nadobúda účinnosť 1. augusta 2025, zvyšok následne 1. januára 2026.
Prístup verejnosti k finančným informáciám sa uľahčí
Riadnemu a efektívnemu fungovaniu jednotného európskeho miesta prístupu (ESAP), ktorého cieľom je uľahčiť verejnosti prístup k informáciám z finančnej oblasti, má pomôcť novela zákona o cenných papieroch a investičných službách.
Novelou sa do slovenského právneho poriadku prevezme súvisiaca európska smernica a nariadenie. Cieľom ESAP je zriadenie centralizovaného elektronického prístupu verejnosti k informáciám o fyzických a právnických osobách, ktoré povinne zverejňujú dokumenty podľa práva Európskej únie a týkajú sa finančných služieb, kapitálových trhov, udržateľnosti a rozmanitosti. Miesto prístupu zriadi a bude prevádzkovať Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA).
Novela stanovuje orgán zberu údajov v SR, ktorým bude Národná banka Slovenska (NBS). Sprístupňovanie informácií v ESAP je rozdelené do viacerých fáz v rokoch 2026 až 2030.
Pri objeme burzového obchodu do 10 000 eur je maximálny celkový poplatok stanovený na 10 eur, od 10 001 eur do 50 000 eur bude limit 50 eur a od 50 001 eur do 100 000 eur predstavuje strop 100 eur. Nad tento objem obchodov sa budú vzťahovať poplatky podľa cenníkov dotknutých inštitúcií.
Jednotlivé časti novely budú účinné postupne, a to od 10. júla 2025, 1. januára 2026 a 10. januára 2026.
