Opustený pes dostal meno po protitankovej zbrani, sučku zabil granát. Krutostiam vojny na Ukrajine čelia aj zvieratá
Vojna na Ukrajine nemilosrdne zasahuje nielen ľudí, ale aj stovky zvierat, ktoré často zostávajú opustené uprostred bojísk. Napriek nebezpečenstvu a hrôzam konfliktu však ukrajinskí vojaci a dobrovoľníci nenechávajú tieto tvory napospas osudu.
Vojnové príbehy zvierat
Príbehy z frontu, ktoré zverejnil web The Washington Post, ukazujú, aké silné putá vznikajú medzi vojakmi a zvieratami. Na článok upozornila CNN Prima News.
„Odhodlanie Ukrajincov zachraňovať zvieratá z frontovej línie doslova zmenilo to, ako nás ako národ vnímajú v zahraničí,“ povedal niekdajší ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.
Ten ešte v roku 2022 vyzval zamestnancov ministerstva, aby si do práce brali svojich psov, aby im pomohli prekonať stres počas raketových útokov.
Sám Kuleba pomohol viacerým zachráneným psom a aj po jeho odstúpení v roku 2024 platia pravidlá, ktoré umožňujú prístup so psami do reštaurácií, kaviarní, hotelov či obchodov.
Snaha ukrajinských vojakov a dobrovoľníkov prekonala negatívne predstavy o Ukrajine v zahraničí. Kedysi bola krajina kritizovaná za prístup k zvieratám, dnes je vnímaná ako veľmi priateľská ku psom.
Sučka ako súčasť vojenskej jednotky
V takmer opustenej dedine blízko východného frontu, kde v roku 2022 slúžil ukrajinský vojak Mykola Kulivets, sa potulovala skupina opustených psov vrátane jednej malej sučky. Jedno ráno prišla k vchodovým dverám jeho provizórnej základne, Mykola jej dal klobásu a od tej chvíle už neodišla. Starostlivo jej vyčesal srsť a pomenoval ju Zhuzha.
Jeho tím si Zhuzhu tak obľúbil, že po nej pomenovali veliteľské centrum a jej meno spomínali aj v oficiálnych vojenských rozkazoch.
O dva mesiace neskôr sa jej narodili šteniatka.
Kulivetsov prápor sa však neskôr musel presunúť, no on mal na starosti sučku s piatimi šteniatkami. Veliteľ, ktorý rovnako miloval psy, mu dovolil, aby ich vzal so sebou – psy totiž pomáhali odpútať pozornosť od vojnových hrôz.
„Mať niekoho, o koho sa starať, je základná ľudská potreba,“ povedal Kulivets. Matka mu pomohla nájsť domov pre štyri šteniatka a starí rodičia si jednu sučku adoptovali.
Šteniatko z frontu pomohlo dieťaťu
Príbeh sučky Latky zas pomohol desaťročnej Silvii prekonať vo vojne strach z neustáleho nebezpečenstva. Latka a jej šteniatka sa stali nielen zdrojom radosti, ale aj symbolom nádeje v zničenom meste Toretsk.
Na začiatku vojny odišla Hanna Rudyková s dcérou Silviou do Nemecka, kým jej manžel zostal na Ukrajine. Obávala sa, že výbuchy a sirény by mohli dcéru traumatizovať.
Hanna si pomyslela, že Silvii by mohol pomôcť pes. Na Facebooku našla príspevok - vojaci sa v meste Toretsk, ktoré bolo zničené ostreľovaním, starali o sučku, ktorá porodila šteniatka a jedno z nich potrebovalo domov. Bielu sučku s hnedými škvrnami nazvali Latka - jej pokojná povaha pomohla Silvii zvládať úteky do krytu aj stres z vojny.
Meno domáceho miláčika po protitankovej zbrani či meste
Krátko po ústupe ruských vojsk z Kyjevskej oblasti v roku 2022 našiel Dmytro Slivnyi pri ceste do obliehaných zón veľkého osamelého psa. Zavolal domov a manželke Oleksandre oznámil: „Vraciam sa, ale nie sám.“ Priviezol sučku Goldu, ktorú si neskôr zobral ich priateľ. Keď však odišiel na front, Golda sa k nim vrátila a už u nich zostala.
V tom istom čase fotila novinárka Anastasia Vlasovaová následky ruských zverstiev pri Kyjeve, keď jej kolega uvidel psa ukrytého za zhoreným tankom. Napriek okolnostiam si ho vzala domov a pomenovala ho Javelina – podľa amerických protitankových striel, ktoré pomohli brániť Kyjev.
Medzi tými, ktorí sa starajú o zvieratá v najťažších podmienkach, je aj zdravotník Roman, ktorý denne vidí opustené psy, mačky, kone, kravy, ale aj pštrosy či korytnačky.
Bohužiaľ, nie všetky zvieratá sa podarí zachrániť, ako napríklad sučku, ktorá zomrela, keď stúpila na granát.
V auguste minulého roka našiel Roman v opustenej záhrade v ruskej Kurskej oblasti trojfarebného psa. Obával sa, že opäť zažije bolesť zo straty. Veliteľov zástupca súhlasil, že pes zatiaľ zostane pri vojenskej jednotke - pomenovali ho Sudzhyk, podľa ruského mesta, ktoré Ukrajina počas operácie obsadila.
Roman vyzdvihuje úctu, s akou sa ukrajinskí vojaci správajú k zvieratám: „Spôsob, akým zaobchádzame so zvieratami, je ukazovateľom spoločenského rozvoja, odrazom našich morálnych hodnôt.“
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"