Voľby v Poľsku vyhral tvrdý konzervatívec s pochybnou minulosťou. Nawrocki sľubuje pád Tuska a obranu "normálnosti"
Poľsko má nového prezidenta. Tesné víťazstvo si odniesol historik Karol Nawrocki, nominant opozičnej strany Právo a spravodlivosť (PiS).
Podľa štátnej volebnej komisie získal 50,89 percenta hlasov a porazil liberálneho varšavského primátora Rafała Trzaskowského. Výsledok znamená vážnu komplikáciu pre vládu premiéra Donalda Tuska a môže prehĺbiť politické napätie v krajine.
O výsledku rozhodla rekordne vysoká volebná účasť – v druhom kole hlasovalo 71,63 percenta voličov. Víťaz volieb prevezme funkciu po Andrzejovi Dudovi 6. augusta.
Neznámy historik s Trumpovou podporou
Karol Nawrocki bol ešte pred pár mesiacmi verejnosti pomerne neznámy. Doteraz pôsobil ako riaditeľ Inštitútu pamäti národa, ktorý presadzuje nacionalistický výklad poľských dejín. Počas svojho pôsobenia sa zasadzoval o odstraňovanie sovietskych pamätníkov, za čo ho Rusko podľa poľských médií zaradilo na zoznam hľadaných osôb, informoval portál ABC News.
Svoj politický debut postavil na silovej rétorike a imidži „obyčajného muža“. Počas kampane zverejňoval videá z boxerských tréningov či strelníc a zdôrazňoval, že nie je súčasťou elít. „Som jednoducho jedným z vás,“ vyhlásil na stretnutí s voličmi v Białej Podlaskej.
Ako napísal magazín Politico, počas kampane ho verejne podporil americký prezident Donald Trump. Nawrocki sa s ním stretol v Bielom dome, vystúpil na podujatí amerických konzervatívcov CPAC v Poľsku a získal aj pochvalné vyjadrenia od americkej ministerky Kristi Noemovej. Americké vlajky na jeho mítingoch neboli výnimkou.
Kultúrne vojny
Nawrockého kampaň stála na konzervatívnej agende: presadzoval tradičný model rodiny, právo na držbu zbraní, kresťanské hodnoty a odmietol zvýrazňovanie práv LGBTQIA+ komunity. Ako upozornila agentúra Reuters, jeho slogan „Poľsko na prvom mieste“ rezonoval s časťou voličov, ktorí odmietajú liberalizmus a globalizáciu.
Silnou súčasťou kampane bola aj jeho rodina – na verejných vystúpeniach ho sprevádzala manželka Marta a ich tri deti. Tým sa snažil vytvoriť obraz oddaného otca a manžela, ktorý háji záujmy „obyčajných Poliakov“.
Neublížila mu ani kontroverzná minulosť
Zároveň sa však Nawrockého kandidatúra niesla v tieni viacerých škandálov. Ako pripomenul portál ABC News, médiá v Poľsku informovali o jeho účasti na bitke futbalových ultras v Gdansku v roku 2009, do ktorej sa zapojilo asi 140 ľudí. Nawrocki na to reagoval tým, že išlo o „vznešené súboje“ a označil ich za súčasť svojej boxerskej minulosti.
Ďalšia kontroverzia sa týkala bytu v Gdansku, ktorý získal od dôchodcu, známeho len ako Jerzy, výmenou za prísľub opatrovania. Jerzy však skončil v štátnom domove dôchodcov, čo vyvolalo podozrenia zo zneužitia dôvery. Nawrocki nakoniec byt daroval charite.
Politico tiež poukázalo aj na nejasnosti pri jeho bezpečnostnej previerke – tá mala byť podľa Gazety Wyborczej pôvodne zamietnutá a zmenená až po zásahu vysokého úradníka blízkeho prezidentovi Dudovi.
Najzávažnejšie sú však obvinenia, že sa ako hotelový ochrankár v Sopote podieľal na zabezpečovaní prostitútok pre hostí. Portál Onet zverejnil výpovede, ktoré tieto podozrenia potvrdzovali. Poslankyňa vládnej koalície Agnieszka Pomaska vyhlásila: „Mám vedomosť, že všetky informácie uvedené v článku Onetu sú jednoducho pravdivé.“ Nawrocki obvinenia poprel a oznámil žalobu.
Tusk má problém
Nawrockého víťazstvo odzrkadľuje silnú polarizáciu poľskej spoločnosti. Ako uviedol magazín Politico, medzi veľkomestami a vidiekom, medzi podporovateľmi EÚ a nacionalistami, aj medzi liberálnymi a konzervatívnymi hodnotami sa prehlbuje priepastný rozdiel.
„Väčšina Poliakov však evidentne bola iného názoru než liberálne elity, ktoré očakávali, že škandály zničia jeho šance. Opak sa stal pravdou,“ napísal denník Rzeczpospolita.
V závere kampane sa Trzaskowski pokúsil získať priazeň voličov krajne pravicového kandidáta Slawomira Mentzena, ktorý v prvom kole získal 15 percent hlasov. Ponúkol im dereguláciu a ekonomickú liberalizáciu. Nawrocki však efektívnejšie oslovil túto skupinu dôrazom na rodinu, zbrane a tvrdší postoj k Ukrajincom, čím sa podľa Reuters zladil s Mentzenovým elektorátom.
Hoci poľský prezident nemá výkonné právomoci ako premiér, má právo vetovať zákony a ovplyvňovať smerovanie zahraničnej politiky. Tuskova vláda, ktorá v parlamente nedisponuje dostatočnou väčšinou na prelamovanie veta, môže teraz čeliť legislatívnej blokáde.
Agentúra ČTK s odvolaním sa na denník Rzeczpospolita pripomenula, že aj prezident Duda viackrát zablokoval zákony Tuskovho kabinetu, no s ním sa dalo ešte o niečom rokovať. „Na rozdiel od Dudu sa Nawrocki netají tým, že jeho cieľom je priviesť Tuskovu vládu k pádu,“ vysvetlila.
Belgický denník Le Soir zasa konštatoval, že zvolenie Nawrockého znamená „otvorený boj s vládou, nie spolužitie“ a že môže viesť k predčasným voľbám. Podľa politologičky Renaty Mienkowskej z Varšavskej univerzity „výsledok volieb môže ochromiť Tuskov kabinet a pripraviť pôdu pre návrat PiS k moci v roku 2027“.
Washington áno, Brusel nie?
Hoci Nawrocki deklaruje podporu vojenskej pomoci Ukrajine, odmieta však jej integráciu do EÚ a NATO. Jeho postoj reflektuje klesajúcu trpezlivosť časti poľskej verejnosti s prítomnosťou ukrajinských utečencov. Ako pripomenula agentúra AP, Poľsko hostí viac než milión Ukrajincov a narastá tlak na obmedzenie pomoci.
Zahraničnopoliticky sa tak môže Poľsko pod Nawrockého vedením ešte viac vzdialiť Bruselu a priblížiť Washingtonu. Portál Euractiv upozornil, že jeho víťazstvo „zasadilo ranu nádejam EÚ na zlepšenie vzťahov s Varšavou“, ktoré boli úsilím vlády Donalda Tuska po rokoch konfrontácií Bruselu a PiS.
V Poľsku sa bojovalo o hlasy krajnej pravice, ktoré mohli rozhodnúť voľby. Pozrite si súvisiacu reportáž spred prezidentských volieb:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"