Ruskí dozorcovia sú ako obludy s obuškami, hovoria aktivisti. Po návrate z frontu mučia väzňov ešte krutejšie
Násilie v ruských väzniciach nie je novým fenoménom, no podľa ľudskoprávnych aktivistov sa po vypuknutí vojny na Ukrajine ešte viac vyhrotilo. Tí upozorňujú, že mnohí príslušníci bezpečnostných zložiek vrátane väzenských dozorcov a polície slúžili na fronte, kde „zdokonalili“ svoju krutosť. Po návrate do Ruska prenášajú násilie aj na civilných väzňov.

Modriny, popáleniny a hodinové mučenie
"Nemáte ani potuchy, čo mi robia. Pripevňujú mi k lýtkam drôty a mučia ma elektrinou. Polievajú ma ľadovou vodou a dávajú mi šoky do chrbta," povedal Anton Valševskij matke Julii Sokolovskej, ktorá ho vo februári navštívila vo väznici v Nižňangarsku. Valševskij bol predtým zadržaný za údajné nelegálne držanie zbrane.
Sokolovská tvrdí, že syn mal modriny po celej tvári a pred jej očami ukázal spálené a doráňané brucho. "Keď mi začal rozprávať, že ho niekoľko hodín mučili a že agenti FSB všetko natáčali, strážcovia ho odvliekli preč," dodala. Po podaní sťažnosti na Vyšetrovací výbor a prokuratúru jej úrady zakázali syna navštevovať. Podobne dopadol aj právnik, ktorého si najala, informuje o tom portál Meduza.
Aktivisti upozorňujú, že prípady ako Valševského nie sú ojedinelé. "Ide o systémový problém. Nezáleží na tom, v ktorom regióne Ruska sa nachádzate. Waterboarding, vrecia cez hlavu, tasery, znásilňovanie - ich metódy sú všade rovnaké," povedal aktivista Vladimir. Podľa neho sa počet sťažností za posledné tri roky zvýšil dvaapolnásobne.
Amnesty International varuje: Ukrajinskí zajatci v Rusku čelili neľudskému zaobchádzaniu. Pitvy potvrdili znaky mučenia

Mučenie sa nevyšetruje a neodhaľuje
Napriek nárastu násilia sa k vyšetrovateľom dostáva čoraz menej podaní. "Mučenie sa nevyšetruje a neodhaľuje," tvrdí Vladimir. Dôvodom je strach obetí, že by ich priznanie mohlo vystaviť ešte väčšiemu riziku.
Ľudskoprávni aktivisti vidia súvislosť medzi brutalitou v ruských väzniciach a službou dozorcov na fronte alebo v zajateckých táboroch. "Sme svedkami toho, ako sa rozhorčení strážcovia zákona vracajú z bojiska. Špeciálne jednotky Federálnej väzenskej služby zdokonaľujú svoju krutosť na vojnových zajatcoch, pričom úplne degenerujú," tvrdí Vladimir.
Denník The Wall Street Journal už skôr informoval, že ruská väzenská služba v prvých týždňoch invázie povolila mučenie ukrajinských zajatcov. "Buďte krutí, nešetrite ich. Proti násiliu neexistujú žiadne obmedzenia," citoval pokyny pre dozorcov.
Na problém opakovane upozorňuje aj OSN, problémom však je, že sa násilie v Rusku toleruje a dokonca podporuje štátom.
"Ruské orgány činné v trestnom konaní, bezpečnostné služby a armáda používajú širokú škálu metód mučenia," uviedla osobitná spravodajkyňa OSN pre Rusko Mariana Katzarová. Medzi najčastejšie patrí waterboarding, predstierané popravy, bitky, znásilňovanie či psychické mučenie.
Podľa Katzarovej sa ruské súdy často stavajú na stranu páchateľov a ignorujú dôveryhodné správy o násilí. "Táto nekontrolovaná beztrestnosť normalizovala mučenie v ruskej spoločnosti," varuje Katzarová.
Aktivisti poukazujú aj na personálnu krízu v ruských bezpečnostných zložkách. Podľa nich sú do služieb verbovaní ľudia, ktorí často sami trpia následkami vojny. "Sme svedkami tretej vlny brutality. Prvá prišla po afganskej vojne, druhá po Čečensku a teraz je tu tretia," uzatvára Vladimir.
Podľa odborníkov krajina čelí aj nárastu psychických problémov medzi veteránmi. Desiatky tisíc mužov sa po návrate z frontu potýkajú s traumou a neexistuje systém ich návratu do civilného života.
Britské ministerstvo obrany odhaduje, že posttraumatickou stresovou poruchou trpí najmenej 100-tisíc ruských vojakov.