V útrobách Pluta je oceán nemrznúceho sirupu. Pláva v ňom niečo?

V útrobách Pluta je oceán nemrznúceho sirupu. Pláva v ňom niečo?
Zdroj foto: NASA/JHUAPL/SwRI
Miest, kde by sa mohol vyskytovať mimozemský život, v našej Slnečnej sústave pribúda. Vedci zistili, že kandidátom je aj vzdialený a chladný objekt – planétka Pluto, popri ktorej nedávno preletela ľudská sonda.

Slaná, chladná a hustá tekutina

Väčšina odborníkov považuje za najpravdepodobnejšie miesta v našom kozmickom susedstve, kde by sa mohol vyskytovať aspoň primitívny mimozemský život, planétu Mars a Jupiterov mesiac Europa. V poslednej dobe sa však ukazuje, že vhodné podmienky môžu panovať aj na iných telesách.

Planetárna sonda New Horizons preletela okolo Pluta minulý rok s veľkou slávou. Neposlala len detailné fotografie povrchu, ale aj informácie, z ktorých vedci postupne dešifrujú, aké panujú podmienky na tejto chladnej planétke.

Pluto sme kedysi považovali za plnohodnotnú deviatu planétu Slnečnej sústavy, ale nedávno o tento status prišlo.

Prekvapuje však aj ako trpasličia planéta. Podľa najnovších zistení sa pod jeho povrchom skrýva tekutý oceán. Nie je zmrznutý napriek tomu, že Pluto zrejme nemá žeravé jadro a panuje na ňom hlboký mráz. Vysvetlením zrejme bude, že nepôjde o klasický oceán, ale veľmi slaný hustý „sirup“ plný amoniaku.

Život podobný najstaršiemu pozemskému

Profesor William McKinnon z Washington University v St. Louis prišiel s myšlienkou, že v zvláštnom oceáne trpasličej planéty môžu byť mikroorganizmy. Predstavu o oceáne má celkom konkrétnu, podľa neho sa podobá akémusi sirupu.

Sonda New Horizons už zistila prítomnosť amoniaku na dvoch mesiacoch Pluta a logicky sa predpokladá, že ho bude dosť aj v útrobách samotnej planétky. Amoniak v oceáne pôsobí ako nemrznúca zmes - kvapalinu robí viskóznou aj pri teplote mínus 100 stupňov Celzia.

Oceán pod zamrznutým povrchom by sa mohol rozliehať v oblasti Sputnik Planitia v šírke až 950 kilometrov. Práve tam sa kedysi nahromadil ľad, ktorý po čase svojou váhou zmenil rotáciu Pluta a spôsobil pukliny na povrchu. Tieto praskliny sa považujú za znamenie skrytého oceánu.

Na prvý pohľad to nevyzerá na ideálne miesto na rozvoj podmorského života ako ho poznáme zo Zeme. Na rozdiel od mesiaca Europa je takmer isté, že v amoniaku neplávajú zložitejšie organizmy podobné rybám či hlavonožcom. Podobne ako pri metánových moriach Saturnovho mesiaca Titan, aj tu sú „v hre“ jednoduchšie a exotickejšie formy života.

Profesor McKinnon presviedča, aby sme prijali novú predstavu o oceáne. Podľa neho by sa pod ľadovou škrupinou v amoniakovom oceáne mohli nachádzať extrémne primitívne organizmy. Mohli by pripomínať prvý život na Zemi pred miliardami rokov.

V najbližšej dobe sa však odpoveď na otázku, či niečo pláva v „sirupe“ hlboko pod povrchom Pluta, nedozvieme.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá