Fotoalbum slnečnej sústavy je takmer kompletný, pozrite si kľúčové snímky
Po desaťročiach už vieme, ako (mimimálne z vesmíru) vyzerajú kľúčové telesá našej slnečnej sústavy. Jedno z posledných tmavých miest zaplnila sonda New Horizons. Pozrite si snímky, ktoré v minulosti zmenili náš pohľad na blízky vesmír.
Historické zábery planét vznikajú už desiatky rokov. Dômyselné sondy vyrobené ľuďmi sa už priblížili ku všetkým planétam a na niektorých sa dostali až na povrch. K dispozícii máme tisícky záberov telies z nášho vesmírneho okolia. Mimozemšťanov sme na nich nenašli, mnohé sú napriek tomu považované za prelomové.
Prvá fotografia z povrchu Marsu z pristávacieho modulu sondy Viking 1. Historický okamih nastal 20. júla 1976. Hlavným cieľom misie bolo získavanie dát o zložení povrchu a atmosféry a nepriamo aj zistenie prípadných známok života na červenej planéte. (Foto: NASA)
Prvý bližší záber na Venušu získala misia Mariner 10 5. februára 1974. Vznikla použitím UV-filtra a upravením farieb. V skutočnosti je Venuša neustále zahalená hustou hradbou mrakov. (Foto: NASA)
Sovieti sa dokonca pozreli až na povrch nášho suseda. Venera 13 poslala na Zem prvý farebný záber povrchu Venuše, obrovský tlak, teplota a toxické prostredie však sondu čoskoro zničili. (Foto: NASA)
Tento záber už patrí k ikonickým a potvrdzuje naše označenie domovskej planéty ako modrej. Posádka misie Apollo 17 v roku 1972 zaznamenala Zem pri ceste na Mesiac. Bol to tiež prvý záber, ktorý ukazoval južný pól pod ľadovou čiapkou. (Foto: NASA)
Sonda Mariner 10 mala zacielené aj na Merkúr. Táto snímka je vlastne zloženinou rôznych záberov v počítačovom programe. Vychádza z údajov, ktoré poskytol Mariner 10 pri prelete v marci a septembri 1974 a v marci 1975. Počas svojej misie vytvoril okolo 7 000 snímok Merkúru, Venuše, Zeme a Mesiaca. (Foto: NASA/JLP)
Medziplanetárna sonda Voyager 1 skúmala vonkajšiu slnečnú sústavu. Jej hlavným cieľom bol prieskum veľkých planét, Jupiteru a Saturna, ich mesiacov a prstencov. Tento pohľad na Jupiter sa podarilo zaznamenať 5. marca 1979. (Foto: NASA)
Saturn s prstencom zaznamenal Voyager 1 16. novembra 1980. Vtedy sa nachádzal 5,3 milióna kilometrov od povrchu planéty. Saturn čiastočne tienil svojmu prstencu. Sonda Voyager je na ceste od 70. rokov, približne v roku 2013 opustila slnečnú sústavu. (Foto: NASA)
Obrázok Neptúna vytvorila sonda Voyager 2. Záber vznikol s použitím zelených a oranžových filtrov zo vzdialenosti 7 miliónov kilometrov od povrchu Neptúnu. Dáta zaznamenala sonda v auguste 1989, z celého preletu poslala až 10-tisíc fotografií.
Keďže v roku 2006 sa Pluto vylúčili zo sústavy planét, tak tento prelet zavŕšil prelety okolo všetkých planét slnečnej sústavy. (Foto: NASA/JPL)
Na mušku si Voyager 2 zobral aj planétu Urán. Sonda NASA preletela v blízkosti siedmej planéty v januári 1986. Sonda je stále vo vesmíre a patrí k najvzdialenejším objektom, ktoré človek do kozmu vypustil. Predpokladá sa, že by mohla zostať funkčná do roku 2020, i keď jej údaje sa už nebudú využívať. (Foto: NASA/JPL)
Medzeru vo vesmírnom poznávaní vyplnili fotografie Pluta a jeho mesiacov z posledných dní, ktoré priniesla sonda New Horizons. K Plutu sa sonda vydala ešte v dobe, keď vedci považovali Pluto za planétu. Medzitým jej status prehodnotili a zaradili ju medzi trpasličie planétky. (Foto: NASA)