Chystá sa znova zmena stavebného zákona?

Štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Michal Kaliňák na úvod konferencie informoval o novej iniciatíve rezortu Mape partnerstva. „Vytvorili sme platformu, úplne základný jednoduchý web, ktorý pomôže v predvídateľnosti, pripravenosti a aj v stabilite. Je tam harmonogram záväzných výziev v rámci eurofondov a záväzný harmonogram výziev v rámci Plánu obnovy. Je tam detailná štruktúra, podľa ktorej si stavebný sektor, privátny sektor ako taký, samosprávy môžu pozrieť kedy ktorá výzva bude vonku. Urobili sme to preto, aby sme ju v jeseni vedeli rozšíriť napríklad o nórske či švajčiarske finančné mechanizmy alebo peniaze z envirofondu. Urobili sme to preto, aby boli pod tlakom jednotlivé ministerstvá, ktoré musia dodržať záväzný harmonogram výziev,“ povedal.

Od jesene chcú začať pripravovať tzv. rodný list obce. „Je najvyšší čas, aby si Slovensko jasne zadefinovalo, čo kde má byť, kde je potrebné dokončiť vodovod a kde kanalizáciu, kde má byť umiestnený zberný dvor, kadiaľ má ísť cyklotrasa,“ dodal s tým, že tento mapový podklad bude záväzný k nastaveniu politík, ale aj vo vzťahu k Bruselu, aby sme ich presvedčili, že máme jasno v tom, akým spôsobom rozvíjať každý kút Slovenska.

Materiálové a ľudské zdroje

Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH) Ondrej Matej konštatoval, že nám chýba dlhodobejšie plánovanie. „Nám chýba taký strednodobý a dlhodobý rámec, ktorý by bol záväzný a znamenalo by to, že keď sa niečo prijme aj legislatívne, tak to bude mať dlhšiu trvácnosť ako 4 roky. Ak k tomuto neprikročíme, tak nám stavebníctvo bude stále stagnovať, respektíve ten rast bude veľmi, veľmi malý,“ uviedol.

Ak chcete čokoľvek postaviť, potrebujete, podľa neho, tri zdroje – finančné, materiálové a ľudské. Problémom sú podľa neho materiálové a ľudské. „Materiálové zdroje má Európska únia ohrozené z dlhodobého hľadiska a to preto, že keď chcete čokoľvek dať na trh, čo sa týka ocele, tak na výrobu ocele potrebujete mangán. Európska únia ho neťaží a najväčším distribútorom mangánu je India. Čiže bavíme sa o tom, či Európska únia má dostatok zdrojov a plánov. Tá podstatná vec, ktorá je ešte v horšom stave sú ľudské zdroje a ich kvalita medzi privátnym a štátnym sektorom,“ dodal.

Čítajte viac

Odborníci o tom, ako stavebný zákon ovplyvní čierne stavby. Hrozí kolaps v stavebníctve?

Stavebná produkcia

Prezident Zväzu stavebných podnikateľov SR Pavol Kováčik uviedol, že v okolitých krajinách stavebná produkcia rástla. „Treba si urobiť porovnanie s okolitými štátmi v rámci podpory európskych projektov, Green Deal, strategických investícií a podobne, ktoré v Európe máme. Keď zoberieme napríklad Nemecko, Česko, Poľsko a podobne, tak tam za ostatných 5-6 rokov stavebná produkcia narástla o približne 30 percent. Na Slovensku nám klesla o 20 percent,“ povedal.

Konštatoval, že stavebníctvo je beh na dlhú trať a kým auto vyrobíte za niekoľko dní, pokiaľ naprojektujete stavbu a získate povolenia ubehne pri veľkých projektoch aj 10-15 rokov. Zdôraznil, že je to síce odvetvie podnikateľské, ale gro funkcii plní vo verejnom záujme. „Bohužiaľ v roku 2024 riešime pomerne veľký rozpor, ktorý tu historicky máme, že máme stavebné školy, ktoré majú výrazne nadregionálny charakter aj stredné odborné školy majú niektoré odbory, ktoré sú jediné pre celú republiku a zriaďovatelia sú kraje,“ dodal s tým, že migrácia zahraničných pracovníkov bude vždy len doplnková a musíme sa orientovať na vlastných.

Nový stavebný zákon?

Podľa výkonného riaditeľa Inštitútu urbánneho rozvoja Juraja Suchánka by celému stavebnému sektoru pomohla stabilita a produktívnosť. „Problém je s povoľovaním stavieb, respektíve s tým samotným stavebným zákonom. Bol sľúbený nejaký odklad. Čo nás trošku znepokojuje je, že naozaj na začiatku bol sľúbený odklad toho zákona s tým, že nadobudne účinnosť. Momentálne sa hovorí o príprave úplne nového zákona. Dnes máme právny stav, že zákon č. 201/2022 má nadobudnúť účinnosť v apríli budúceho roku. Zároveň ale ministerstvo dopravy deklarovalo, že pripravuje nový zákon a už aj existuje nejaký hrubý draft, existujú aj tézy, čo by to malo riešiť,“ uviedol. Podľa neho, ale kvôli tézam, nie je nutné kreovať nový zákon a tie je možné naplniť aj novelizáciou zákona.

Kaliňák na jeho slová reagoval s tým, že ak by platila tá pôvodná legislatíva, tak po 1. apríli je kolaps v samospráve. „To, že sme sa nadýchli je šanca na to, aby sme išli do zmien. Ja nemám vedomosť o tom, aký veľký má byť rozsah zmien či novela zákona alebo nový zákon. V každom prípade ja môžem už dnes povedať, že koncepcia územného rozvoja Slovenska, a na tom sme trvali vo vzťahu k rezortu dopravy aj úradu pre územné plánovanie, bude témou našej rady vlády na posledný štvrtok v júni a na jeseň chceme, aby rezort dopravy išiel práve na túto radu vlády so zámerom, čo ďalej so stavebnou legislatívou,“ uviedol.

Viac zaujímavostí sa dozviete vo VIDEU.