Rusko údajne plánuje sabotáže naprieč Európou. Odborníci varujú, že nebude brať do úvahy obete

5.5.2024 16:59

Tajné služby v rôznych európskych krajinách varujú vlády, že Rusko plánuje sabotážne akcie naprieč kontinentom, napísal denník Financial Times. Moskva podľa nich začala chystať bombové alebo podpaľačské útoky a akcie namierené proti infraštruktúre na európskom území, a to buď sama alebo prostredníctvom svojich spojencov. Neberie pritom do úvahy možné civilné obete, uviedli zástupcovia tajných služieb.

rusko hackeri
Foto: Profimedia (ilustračná fotografia)

Viacero prípadov

Ruskí agenti síce v minulosti takéto operácie vykonávali a majú v posledných rokoch na svedomí sporadické útoky v Európe, teraz však pribúdajú dôkazy, že ich snahy o prípravu podobných činov nabrali na intenzite. Zástupcovia tajných služieb o týchto hrozbách hovoria čoraz otvorenejšie, aby vyburcovali k bdelosti, píšu FT.

"Vyhodnotili sme, že riziko štátom kontrolovaných sabotážnych akcií výrazne vzrástlo," uviedol Thomas Haldenwang, šéf nemeckého Spolkového úradu pre ochranu ústavy, teda civilnej kontrarozviedky. Rusko podľa neho nemá zábrany vykonávať v Európe útoky, ktoré by potenciálne spôsobili veľké škody.

V Bavorsku zatkli minulý mesiac dvoch nemeckých Rusov pre podozrenie, že na objednávku z Ruska chystali útoky na vojenské a logistické objekty.

V Británii boli nedávno obžalovaní dvaja muži pre to, že zapálili sklad s pomocou pre Ukrajinu. Podľa britských úradov pracovali pre ruskú vládu.

Vo Švédsku zase bezpečnostné zložky vyšetrujú viaceré prípady, keď sa vykoľajili vlaky, a nevylučujú, že by mohlo ísť o akty sabotáže.

Český minister dopravy Martin Kupka pred mesiacom FT povedal, že Rusko podniklo tisícky pokusov o narušenie európskej železničnej siete a že terčom hackerských útokov boli aj České dráhy.

Podľa estónskej služby pre vnútornú bezpečnosť má Rusko na svedomí zničenie auta ministra vnútra a jedného novinára.

Tlak na starý kontinent

"Jasným záverom je, že Rusi jednoznačne zosilili svoje aktivity," povedal Keir Giles z inštitútu Chatham House. "Nedá sa povedať, či je to tým, že do operácií nasadzujú viac zdrojov, alebo sú viac nedbalí a nechajú sa chytiť, alebo či sa západné kontrarozviedky zlepšili v odhaľovaní a zastavovaní takýchto akcií," uviedol. "Nech je to, ako chce, deje sa toho veľa," poznamenal.

Rastúce obavy, že sa Rusko čoraz viac snaží páchať v Európe škody, prichádzajú zároveň s celou sériou obvinení na adresu Moskvy, podľa ktorých stojí za dezinformačnými a hackerskými kampaňami. V posledných dňoch takéto obvinenie prišlo zo strany Nemecka a Česka a týkalo sa kybernetickej aktivity ruských tajných služieb.

Nemenovaný zástupca európskych spravodajských služieb podľa FT povedal, že cieľom Ruska je vyvinúť čo najväčší tlak naprieč Európou a že ruský prezident Vladimir Putin sa o to pokúsi na viacerých frontoch prostredníctvom sabotážnych akcií, dezinformácií a hackerských útokov.

Narastajúca agresia zo strany ruských tajných služieb podľa FT rovnako odráža snahu ich šéfov napraviť si pozíciu po najväčšom neúspechu od rozpadu Sovietskeho zväzu.

V týždňoch po ruskom vpáde na Ukrajinu rôzne krajiny vypovedali vyše 600 ruských agentov pôsobiacich pod diplomatickým krytím, čím výrazne utrpela špionážnu sieť Kremľa na európskom kontinente.

Paralýza a nácvik

Britský Kráľovský inštitút ozbrojených síl nedávno upozornil, že Rusko sa svoju prítomnosť v Európe snaží obnoviť prostredníctvom svojich zástupcov. Ide o príslušníkov ruskej diaspory alebo skupiny organizovaného zločinu, s ktorými Kremeľ dlhodobo udržiava väzby.

Rusko navyše uskutočnilo strategickú zmenu a vytvorilo takzvané výbory pre špeciálny vplyv, ktoré koordinujú činnosť spravodajských služieb v každej z vytipovaných krajín.

S tým, ako Rusko zosilňuje svoje operácie v európskych krajinách, zvýšili európske bezpečnostné služby pozornosť ohľadom možných hrozieb a snažia sa odhaliť ciele, ktoré im možno unikli.

Takto sa objavili otázky okolo doteraz nevyjasneného výbuchu v muničnej továrni zbrojovky BAE Systems vo Walese, ktorá dodáva muníciu na Ukrajinu. V roku 2014 bol zničený sklad vo Vrběticiach v Česku, kde boli uložené zbrane určené pre Ukrajinu - neskôr vyšlo najavo, že tam výbušniny nastražili ruskí agenti. V piatok 3. mája vznikoll obrovský požiar v berlínskom podniku firmy Diehl, ktorá rovnako posiela vojenskú techniku Kyjevu.

"Cieľom týchto útokov, ktorých sme zatiaľ boli svedkami, je samozrejme spôsobiť zmätok a škody, ale dá sa ich tiež využiť pre dezinformácie. A potom ide aj o to, čo sa vďaka nim môže Rusko naučiť, ak chce naozaj Európu paralyzovať. Ide o nácvik," hovorí Giles z Chatham House.

Pozrite si reportáž z 13. apríla o tom, ako Nóri vyhostili ruských diplomatov, údajných špiónov:

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok