Medveď poslancom nedá spávať. Mimovládka WWF Slovensko spúšťa petíciu. Tvrdí, že návrh novely zákonov má nedostatky

ta3/Lenka Klobučníková, Michaela Fratričová
25.4.2024 17:25 , Aktualizované: 25.4.2024 18:37

Poslanci v parlamente rokovali o skrátenom konaní o zákone o šelmách. Novela zákona o ochrane prírody a krajiny a zákona o civilnej ochrane už nehovorí len o medveďoch, ale o veľkých šelmách, čo zahŕňa aj rysa či vlka. Mimovládna organizácia WWF Slovensko reagovala na aktuálnu prerokovanú novelu zákona tým, že spustila petíciu Rys nie je hrozba.

Trofej pytliakov

Chránené druhy sú podľa organizácie obľúbené trofeje pytliakov. Upozorňujú na to, že návrh novely zákonov má niekoľko vážnych nedostatkov a môže ohroziť chránené šelmy, vrátane rysa.

"Novela zákona o ochrane prírody a krajiny a zákona o civilnej ochrane už nehovorí len o medveďoch, ale o veľkých šelmách, čo zahŕňa aj rysa či vlka. Chránené druhy a zároveň obľúbené trofeje pytliakov," uvádza organizácia na Facebooku.

Premnožené medvede

Predkladateľ zákona minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) predstavil dôvody na skrátené legislatívne konanie v rámci zákona o civilnej obrane. Legislatívu treba podľa neho prijať v zrýchlenom režime, pretože premnožené medvede ešte v období ruje budú podľa neho atakovať ľudí.

Odmieta viktimizáciu občanov, ako napríklad, že turista nemal ísť pol metra od turistického chodníka. "Občan SR má právo žiť vo svojom prostredí v bezpečí, má právo, aby mu štát chránil jeho majetky," uviedol s tým, že premnoženie medveďov je výsledkom dlhoročného nekonania.

Hovorí o pretrvávajúcom naratíve, podľa ktorého sa "s tým nemôže nič robiť" a medveďa treba iba odplašiť. Ocenil komunikáciu s opozičným KDH, ktoré sa podľa neho na príprave zákona podieľalo.

Z návrhu, ktorý zverejnili iba v stredu je jasné, že sa nejedná iba o medveďa.

O čom novela hovorí

Taraba pripomenul aj ústavný návrh zákona, ktorý rieši situáciu tak, že netreba vyhlasovať mimoriadnu situáciu. Chce si ho nechať ako náhradné riešenie a presunúť ho na ďalšiu schôdzu.

"Zákon o civilnej obrane sa používa vtedy, keď vznikne nejaká situácia. Tam patrí ohrozenie života a majetku ľudí," povedal dávnejšie Marián Čaučík v relácii Téma dňa s tým, že k zákonu o živelných udalostiam a povodniam chcú zadefinovať aj pôsobenie divej zvery a ohrozenie života, zdravia alebo majetku človeka. "To by sa netýkalo len medveďa, ale to ohrozenie môže nastať aj vlkmi a diviakmi," zdôraznil a predostrel návrh KDH.

Dohoda KDH s Tarabom a kritika

Dohoda KDH s Tomášom Tarabom znamená, že okrem medveďov budú ľahšie strieľať aj rysy a vlky. Experti takisto upozorňujú, že úprava odstrelu má veľmi voľné pravidlá. „Mimoriadna situácia sa môže vyhlásiť, aj keď medveď zožerie doslova jeden klas kukurice alebo vlk strhne v lese diviaka,“ hovorí bývalý štátny tajomník Michal Kiča.

Hnutie KDH nevidí problém v tom, že zákon spomína všetky šelmy a nie iba medvede.

„Som rád, že sa o tejto téme vedie celospoločenská diskusia, aj keď zo strany pána Kiču jemne neférová, pretože nikto z KDH nechce strieľať rysov a šakalov a ani tak nekoncipuje právnu normu,“ povedal Čaučík.

Dodal, že v otázke vnadísk sa rovnako vedie diskusia.

„Nemôžete medveďa vopchať medzi zemetrasenie, pandémiu, záplavy, teroristický útok, lebo je to neadekvátne,“ kritizoval návrh zákona KDH poslanec Alojz Hlina (SaS).

Poslanec Jozef Pročko v rozprave vyhlásil, že Tomáš Taraba len straší ľudí premnoženými medveďmi. „Vy neriešite základný problém, prečo je oveľa väčší výskyt medveďov,“ hovorí.

Máš dobrý tip na reportáž?

Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.

Zistiť viac
zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok