Roh nosorožca ako nelegálna trofej. Veterinári sa zvieratá snažia ochrániť, opatrenie je však nepríjemné
V juhoafrickej provincii KwaZulu-Natal začali tento mesiac veterinári odrezávať nosorožcom rohy, aby im zachránili život pred pytliakmi. Pristúpili k tomu preto, že počet nosorožcov zabitých pytliakmi sa v JAR vlani zvýšil na 499 oproti predchádzajúcemu roku, kedy pytliaci zabili 448 týchto ohrozených zvierat práve najmä kvôli ich rohom. Informoval o tom denník El País.
Nepríjemné opatrenie
"S ťažkým srdcom sa naša organizácia rozhodla zbavovať nosorožcov rohov, je to v rozpore s tým, čo zastávame. Ale pretrvávajúca hrozba od pytliakov nás donútila k tomuto opatreniu na ochranu našich nosorožcov," povedal tento týždeň novinárom Sihle Mkhize z vládnej agentúry Ezemvelo, ktorá má na starosť ochranu zvierat a prírody v provincii KwaZulu-Natal.
Metóda odrezávania rohov nosorožcom veterinárovi nie je nová. Podľa denníka El País ju používali už koncom 80. rokov minulého storočia v Zimbabwe či Namíbii a v roku 2014 v niektorých regiónoch Juhoafrickej republiky.
V juhoafrickom Krugerovom národnom parku, ktorý je domovom najväčšej svetovej populácie nosorožcov, v rokoch 2022 až 2023 aplikovali túto metódu asi 70 percentám tamojšej nosorožčej populácie. To ale vtedy viedlo k tomu, že pytliaci sa presunuli do iných oblastí, kde tieto zvieratá rohy mali, napríklad do rezervácie v provincii KwaZulu-Natal.
Pozrite si archívnu reportáž z roku 2019 o nádeji pre ohrozené nosorožce:
Rezanie rohu
Nosorožce odborné odrezanie rohov nebolia, pretože v ňom nemajú nervové zakončenia. Cíti iba vibrovanie motorovej píly, ktorou sa roh odrezáva. Ponechá sa asi 10 alebo 15 centimetrov rohu. Celá "operácia", pri ktorej sa zviera upokojuje sedatívami, trvá podľa denníka El País asi 15 minút.
Problém je ale v tom, že rohy nosorožcom dorastajú, asi o 12 centimetrov za rok, takže odrezanie sa musí zhruba po roku a pol či dvoch opakovať, pokiaľ má pytliakov odrádzať. Pytliaci zvieratá často vážne zrania, alebo zabijú.
Nosorožčie rohy sú na čiernom trhu žiadané ako dekoratívny predmet či pre údajné liečivé účinky, ktoré im pripisuje tradičná ázijská medicína.
Podľa denníka El País žije na svete už len asi 27-tisíc nosorožcov rôznych druhov, najviac práve v JAR, kam sa každoročne na nich jazdí pozerať do rezervácií tisíce turistov.
