Tajomstvá exotickej hmoty priniesli Britom Nobelovu cenu za fyziku

TA3 TASR ČTK
4.10.2016 12:19

Tohtoročnú Nobelovu cenu za fyziku získali traja Briti pôsobiaci v Spojených štátoch David Thouless, Duncan Haldane a Michael Kosterlitz za "teoretické objavy topologických fázových posunov a topologických fáz hmoty". Oznámila to Kráľovská švédska akadémia vied.

Thouless (82) je emeritným profesorom na Washingtonskej univerzite. Haldane (65) je profesorom fyziky na Princetonskej univerzite v štáte New Jersey. Kosterlitz (73) je profesorom fyziky na Brownovej univerzite v meste Providence v štáte Rhode Island. Výskum trojice ocenených prebiehal v 70. a 80. rokoch 20. storočia.

Laureáti dostali okrem prestížnej medaily a diplomu aj 8 miliónov švédskych korún, teda v prepočte 830-tisíc eur.

nobelovkaaaaa_0a000002-8328-46bb.jpg

Kráľovská švédska akadémia vied na svojej stránke uviedla, že trojica objavila tajomstvo exotickej hmoty. Vedci použili vyspelé matematické modely na štúdium nezvyčajných fáz alebo stavov hmoty, ako sú supravodiče, supratekutiny alebo tenké magnetické vrstvy.

Vďaka ich priekopníckej práci sa v súčasnosti hľadajú nové a exotické fázy hmoty. Topologické koncepcie, ktoré laureáti použili vo fyzike, boli rozhodujúce pre ich objav. Topológia je odvetvím matematiky opisujúcim vlastnosti, ktoré sa menia iba postupne.

Tohtoročnými favoritmi boli vedci, ktorí zachytili takzvané gravitačné vlny. Ich existenciu pred vyše 100 rokmi predpovedal Albert Einstein. Cenné vyznamenanie sa nakoniec ušlo vedcom, ktorých štúdia hmoty by mohla byť aplikovateľná v materiálovom inžinierstve alebo v eletronike.


Vlaňajšiu Nobelovu cenu za fyziku získali vedci Takaaki Kadžita z Japonska a Arthur B. McDonald z Kanady za objav oscilácie neutrín, ktorý je dôkazom, že neutrína majú hmotu. Výbor na udeľovanie Nobelovej ceny v tejto kategórii svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že McDonald a Kadžita vyriešili problém, s ktorým fyzici zápasili celé desaťročia.

Neutrína sú častice, ktoré sa pohybujú vo vesmíre takmer rýchlosťou svetla. Vznikajú pri jadrovej reakcii v Slnku a vo hviezdach, alebo aj v jadrových elektrárňach.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok