Američania sa po 50 rokoch snažili dobyť Mesiac. Porucha pohonu ohrozuje ich misiu
Spoločnosť stojaca za najnovšou americkou misiou na mäkké pristátie na Mesiaci bojuje o záchranu projektu.
Ohrozenie misie
Astrobotic so sídlom v Pittsburghu tvrdí, že jej kozmická loď Peregrine má chybný pohonný systém, ktorý, ak nie je opravený, zabráni pristátiu na Mesiaci.
Tento problém už sťažil plavidlu nasmerovať svoje solárne panely na Slnko na výrobu elektriny. Astrobotic už hovorí o zmene cieľov svojej misie.
Prvý súkromný modul
Ide o prvý americký modul, ktorý sa pokúsi pristáť na Mesiaci za posledných viac ako 50 rokov, a tiež o prvý lunárny modul v súkromnom vlastníctve. Že bude AT prvou súkromnou firmou s modulom na Mesiaci však zatiaľ nie je isté. Podľa vyhlásenia firmy sa zhruba sedem hodín po štarte objavili problémy s orientáciou solárneho panela, ktorý pre systémy modulu vyrába energiu.
Úspešné odpojenie sa od nosnej rakety
Modul Peregrine sa po štarte úspešne odpojil od nosnej rakety a podľa očakávania naštartoval, napísala AT. "Po úspešnej aktivácii pohonných systémov bol Peregrine plne uvedený do prevádzky. Bohužiaľ, nastala anomália, ktorá zabránila Astrobotiku dosiahnuť stabilnú orientáciu smerom k slnku," uviedla spoločnosť. Bez možnosti dobíjať batérie a udržiavať dodávky energie misia nebude môcť pokračovať, píše server BBC. Technici AT podľa firmy pracujú na vyriešení problému.
Závadu sa podarilo odstrániť
Ak sa podarí závadu odstrániť, pristátie modulu je v pláne 23. februára. Ani tak ale AT možno nedosiahne prvenstvo medzi súkromnými spoločnosťami, pretože medzitým s raketou od SpaceX odštartuje tiež modul americkej firmy Intuitive Machines, ktorý k Mesiacu poletí kratšou cestou a podľa agentúry AP je možné, že pristane skôr.
Nováčik vo vesmíru
Kým texaský Houston, domovské mesto Intuitive Machines, je s dobýjaním vesmíru spájaný už dlho, pensylvánsky Pittsburgh s Astrobotic Technology je nováčikom. Asi 1,9 metrov vysoký modul AT nesie názov Peregrine odvodený od latinského slova pre sokola. Je v ňom uložených 20 výskumných "balíčkov" zo siedmich krajín a tiež vozítko o veľkosti škatule od topánok súkromnej univerzity Carnegie Mellon.
Vzácny náklad
Na palube sú okrem množstva vedeckých zariadení aj náklady spoločností Celestis a Elysium Space, ktoré sa špecializujú na vysielanie spopolnených ľudských pozostatkov do vesmíru. Pri tejto misii ide o symbolické prvky DNA či popol niekoľkých desiatok ľudí, okrem iného tvorcu kozmického kultového seriálu Star Trek Gena Roddenberryho, sci-fi spisovateľa, priekopníka a autora románu 2001: Vesmírna odysea Arthura C. Clarka alebo trojica bývalých amerických prezidentov Georgea Washingtona, Dwighta Eisenhowera a Johna F. Kennedyho.
