5 vecí, ktoré chceme vedieť o druhej Zemi. Je blízko, očakávame veľa

Naša najbližšia hviezda je na Zemi už dlhšie obľúbencom sci-fi autorov. Do jej okolia sa pozreli hrdinovia mnohých kníh. Fikcia sa priblížila k realite, keď tím vedcov z Európskeho južného observatória oznámili, že okolo Proximy Centauri naozaj obieha planéta.

Nie je to gigantický plynný obor, ani horúce peklo s rozstaveným povrchom. Proxima b je zrejme kamenná planéta vo veľkosti našej Zeme s relatívne príjemnými teplotami na povrchu.

Nová planéta vzbudila u astronómov veľké nádeje. Má hmotnosť približne jednej až troch Zemí a v porovnaní s našou planétou je k svojej hviezde oveľa bližšie, takže svoji obežnú dráhu stihne za 11 dní. Proxima Centauri je však výrazne chladnejším telesom ako Slnko, na povrchu preto nemusia panovať neznesiteľné podmienky.

Objav môže pre ľudstvo vo vzdialenejšej budúcnosti znamenať veľa, okamžite sa teda vynorilo 5 hlavných otázok:

1. Je na planéte voda?

Pri zmienke o Proxime b sa zdôrazňuje, že sa nachádza v takzvanej obývateľnej zóne. Znamená to, že je vo vhodnej vzdialenosti od svojej hviezdy. Ak by bola príliš blízko, povrch planéty by bol neznesiteľne horúci a naopak, ak by bola príliš ďaleko, na povrchu by panovali kruté mrazy. Obývateľná zóna znamená, že sa na planéte, aspoň teoreticky, môže udržať voda v tekutej forme. To je podľa doterajších skúseností človeka hlavný predpoklad života.

Veľkú úlohu zohráva aj prítomnosť atmosféry, ktorá sa správa ako ochranný plášť udržujúci správnu teplotu. Vedecké výpočty ukazujú, že Proxima b by mala so správnou atmosférou na povrchu 30 až 40 stupňov Celzia. Bez ochrannej atmosféry by sa podmienky radikálne menili, teplota by mohla klesnúť aj o 80 stupňov.

2. Chráni ju štít?

Kamenná planéta obieha okolo svojej hviezdy podobne ako naša Zem okolo Slnka. Proxima Centauri je však eruptívny červený trpaslík.

V podstate to znamená, že svoje okolie ohrozuje erupciami, ktoré by mohli mať teplotu až 2 milióny stupňov a ktoré sú sprevádzané smrtiacim röntgenovým žiarením.

Aby mohol vzniknúť život ako ho poznáme, planéta by potrebovala ochranné magnetické pole. Proxima Centauri našťastie patrí k „umierneným“ červeným trpaslíkom, pretože jej výboje nepatria k tým najsilnejším.

3. Ako vznikla?

Odpoveď je veľmi dôležitá, pretože môže pomôcť pri odpovediach na predchádzajúce záhady. "Bola hviezda aktívnejšia dnes? Kde sa počas tejto fázy vývoja nachádzala Proxima b?," sformuloval základný model otázok jeden z objaviteľov planéty astrofyzik Ansgar Reiners.

Odpoveď vraj naznačí, či mohla byť planéta kedysi bohatá na vodu a či začala vysychať a tiež či tam pôsobilo vysokoenergetické žiarenie, ktoré by mohlo počas raného života planéty spáliť atmosféru.

Proximu b by sme zrejme pri hľadaní odpovedí nemali prirovnávať k našej modrej planéte, ale k Venuši. Tá sa niekedy nazýva našou sesterskou planétou, pretože veľkosťou a skladbou sa podobá k Zemi. Vďaka superskleníkovému efektu, na ktorom sa podieľa hustá atmosféra, sa z nej však tekutá voda dávno  vyparila a unikla do medziplanetárneho priestoru. Zopár odlišností vo vývoji urobilo zo sestier Venuše a Zeme dva odlišné systémy. Na jednej planéte život je, na druhej nie je.

4. Je na planéte život?

Príťažlivá otázka o možnosti života je hlavným ťahúňom pozornosti. Obývateľná zóna však automaticky neznamená prítomnosť mimozemšťanov. Proxima b je určite v niektorých ohľadoch podobná Zemi, napríklad v hmotnosti alebo v teplote, čo zvyšuje šance na nájdenie nejakej formy života. Ale sú tu aj jasné rozdiely.

Proxima b zrejme obieha okolo svojej hviezdy podobne ako náš Mesiac, je k nej neustále obrátená len jednou stranou. To by znamenalo, že na jednej polovici planéty je stále deň, na druhej je permanentná tma. Takéto nevyrovnané podmienky by pravdepodobne dokázali prekonať skôr mikróby ako zelení mužíci. Zo Zeme vieme, že je to možné. Príkladom sú jednoduché organizmy v blízkosti hydrotermálnych prieduchov na dne oceánov.

Ak by sa podarilo zistiť podrobnosti o atmosfére planéty, čo pri vzdialenosti 4,2 svetelného roka nie je nič nemožného, vedeli by sme možno nájsť aj stopy života.

Na jednoduchý život by ukázal metán a kyslík. Magazín New Scientist dokonca upozorňuje, že iné plyny, ako napríklad chlor-fluorované uhľovodíky, by mohli naznačiť aj inteligentnejšiu formu života, ktorá dokáže svoju planétu znečisťovať.

Ak by sme v atmosfére planéty „videli“ etán, mohlo by to naznačovať, že život na planéte bol, ale už nie je.

5. Ako to všetko zistíme?

Prvý krok máme za sebou. Vieme, že okolo nášho najbližšieho vesmírneho suseda obieha sľubná planéta, čo vyvolalo celosvetovú pozornosť.

Ďalšie kroky už budú náročnejšie. Astronómovia by potrebovali kus šťastia – veľmi by pomohlo, keby zachytili, ako Proxima b prechádza popred svoju hviezdu. Vedeli by ju tak analyzovať. Problémom sú príliš slabé teleskopy, ktoré máme v súčasnosti k dispozícii. To by sa však malo v blízkej budúcnosti zmeniť, v najbližšom čase by mala nastúpiť nová generácia, do vesmíru sa napríklad chystá dlhoočakávaný Webbov teleskop.

Keď je „druhá Zem“ tak blízko, prečo tam neposlať vesmírnu loď? Blízko je žiaľ relatívny pojem, 40 biliónov kilometrov zatiaľ v rozumnom čase prekonať nevieme. Ak by sme k Proxime b poslali vesmírnu loď New Horizons, ktorá nás ohurovala rýchlosťou a neskôr prelomovými snímkami Pluta, cesta by jej mohla trvať tisícročia.

Nádejou, ako sa dostať k blízkej hviezde, je projekt Breakthrough Starshot, ktorý počíta s vyslaním malých nanoplavidiel pätinovou rýchlosťou svetla. K dispozícii má slušných sto miliónov dolárov a upísali sa mu najlepšie mozgy sveta. Projekt podporil aj Stephen Hawking a podľa výpočtov by cesta prieskumných plavidiel poháňaných laserom trvala 20 rokov. Problém spočíva v tom, že takáto technológia ešte nie je na svete, jej vyvinutie môže trvať roky a môže sa poriadne predražiť.