Zabili mi manžela, kričala Nellie. Kennedyho zastrelili pred šesťdesiatimi rokmi, atentát sprevádzajú konšpirácie

Detaily útoku

Prezidenta pri návšteve texaského Dallasu, ktorým prechádzal v otvorenej limuzíne Lincoln po námestí Dealey Plaza, zasiahli o 12:30 miestneho času tri strely do krku a hlavy. Jedna z guliek vážne zranila v tom istom aute texaského guvernéra Johna Connallyho (prežil), nezranené zostali jeho manželka Nellie aj prvá dáma USA Jacqueline.

Tá hneď po streľbe povedala: "Zabili mi manžela!". Limuzína rýchlo prišla do blízkej nemocnice, kde bol JFK o 13. hodine vyhlásený za mŕtveho. O 14:38 zložil na palube lietadla Air Force One prezidentskú prísahu viceprezident Lyndon Johnson.

Podľa niektorých svedkov a niektorých výkladov amatérskeho videa Abrahama Zaprudera, ktorý atentát náhodou natočil, nešli všetky tri guľky z jedného smeru (zo šiesteho poschodia neďalekého Texaského skladu školských učebníc), teda zozadu, ale tiež sprava.

Odplata?

Asi o 12:33 opustil budovu skladu učebníc predným vchodom Lee Harvey Oswald (24), zrejme atentátnik. O 13:15 na ulici zastrelil policajta av 13:50 bol zatknutý. Dva dni nato ho pri prevoze do inej väznice, v priamom televíznom prenose, zastrelil majiteľ nočného klubu v Dallase Jack Ruby.

Rubyho bol za vraždu Oswalda odsúdili na trest smrti, ale pred odvolacím procesom zomrel v januári 1967 na rakovinu. Podľa niektorých výkladov si Rubyho najala mafia či CIA, aby odstránil Kennedyho vraha. Jeho motívom mohla byť aj nenávisť k vrahovi prezidenta, ktorého údajne veľmi obdivoval.

Aj Oswaldov motív zostane zrejme navždy neobjasnený. Podľa konšpiračných teórií bol najatým vrahom, podľa iných bol psychopat, ktorý sa chcel zviditeľniť "veľkým činom". Tvrdil, že je marxista (v rokoch 1960 - 1962 sa zdržiaval v Sovietskom zväze), obdivoval kubánskeho vodcu Fidela Castra, ale údajne kontaktoval aj proticastrovskú opozíciu.

Vyšetrovanie bolo spochybňované

Prvé vyšetrovanie vraždy JFK riadila Warrenova komisia, zriadená týždeň po atentáte prezidentom Johnsonom. V septembri 1964 dospela k záveru, že Oswald strieľal sám a konal na vlastnú päsť, bez akéhokoľvek spolupracovateľa, rovnako ako Ruby. Správa Warrenovej komisie narazila hneď po zverejnení na kritiku a nedôveru, ktoré pretrvávajú dodnes.

V polovici 70. rokov bola zriadená komisia Snemovne reprezentantov amerického Kongresu, ktorá v roku 1979 pripustila verziu viacerých strelcov, čím podporila početné teórie o sprisahaní. Nakoniec sa ale existencia druhého strelca nepotvrdila a vyšetrovanie sa uzavrelo v roku 1988 s rovnakým záverom ako to predchádzajúce.

Z početných konšpiračných teórií býva spomínaná "kubánska stopa". Mohlo ísť o pomstu kubánskych emigrantov, ktorí Kennedymu zazlievali, že v apríli 1961 pri vylodení v Zátoke svíň na Kube nedostali podporu amerického letectva a nevyšel im tak pokus o zvrhnutie Fidela Castra (pripravovaný v spolupráci s CIA).

Podľa iných nechala Kennedyho zavraždiť kubánska tajná služba v odplate za pokus Ústrednej spravodajskej služby (CIA) zavraždiť Castra.

Iné teórie pripisujú atentát samotnej CIA, s ktorou mal Kennedy zlé vzťahy, pretože nesúhlasil s programom odstraňovania vodcov niektorých ľavicových režimov.

Podľa iných išlo o komplot zbrojného priemyslu a ministerstva obrany kvôli obavám, že sa Kennedy prestane angažovať vo Vietname. Studená vojna mohla byť motívom aj podľa teórií, podľa ktorých atentát pripravila sovietska vláda či jej tajná služba KGB. A niektorí špekulujú, že Kennedyho nechal odstrániť viceprezident Johnson, ktorý sa obával, že si ho JFK nevyberie do vlády v budúcom volebnom období.

Reči vynútili vznik zákona

Verejná mienka, rozvírená filmom Olivera Stonea JFK z roku 1991, si o rok neskôr vynútila zákon, ktorý urýchlil odtajňovanie všetkých záznamov o atentáte (s výnimkou tých, ktorých odhalenie prezident USA označí za škodlivé pre záujmy štátu).

Tieto dokumenty boli zverejnené v roku 2017 počas vládnutia prezidenta Donalda Trumpa. Zhruba 1500 dokumentov inštitúcia zverejnila aj predvlani, jednalo sa predovšetkým o tajné telegramy alebo rôzne interné oznámenia. A vlani v decembri zverejnil americký národný archív ďalších takmer 13-tisíc dokumentov, týkajúcich sa atentátu na Kennedyho.

Ako jediný priviedol atentát na súd okresný prokurátor New Orleans Jim Garrison, ktorý obžaloval obchodníka Claya Shawa z účasti na sprisahaní s cieľom zavraždiť Kennedyho, na ktorom sa podľa Garrisona podieľala CIA. Vo februári 1969 bol oslobodený spod obžaloby.

V budove na Dealey Plaza, z ktorej Oswald strieľal, bolo v roku 1989 otvorené Sixth Floor Museum, v ktorom môžete vidieť filmy, fotky a predmety súvisiace s atentátom, správy vládnych vyšetrovaní, ale napríklad aj webkameru s rovnakým výhľadom ako mal Oswald.

Čítajte viac

Národný archív USA zverejnil 13-tisíc dokumentov týkajúcich sa atentátu na Kennedyho