Našli hrobku hadieho kráľa? Pri tele muža ležal poklad aj hieroglyfy

TA3
14.8.2016 20:06

Mayská civilizácia v Strednej Amerike je dodnes záhadná a veľa o nej nevieme. Veľa sa mení po najnovšom objave veľkej kráľovskej hrobky, ktorá patrila takzvanej hadej dynastii. Našli v nej aj kamenné dosky s hieroglyfmi.

Našli hrobku hadieho kráľa? Pri tele muža ležal poklad aj hieroglyfy
SITA/AP

Objav po storočí

Mayovia sa rozšírili z oblasti dnešného Mexika až do Belize a Guatemaly. Vrchol civilizácie dosiahli medzi rokom 300 a 900. Dokázali excelovať v mnohých oblastiach, vo vede, umení či poľnohospodárstve. Doteraz udivujú ich majestátne budovy a chrámy. Znakom ich zručnosti a vyspelosti je aj nález v belizskom Xunantunichu.

Výskum mayských ruín tu už trvá viac ako storočie, ale až teraz sa archeológom podarilo odkryť osem metrov pod povrchom záhadnú hrobku. Zrejme je najväčšou svojho druhu a prvou kráľovskou v Belize. Pozornosť však nepritiahla len kostra muža, ale aj panely s hieroglyfmi. Tie rozprávajú príbeh hadej dynastie, ktorý sa stratil pred 1 300 rokmi.

Hrobka sa našla v centrálnej časti starovekého mesta. Ležala v nej osoba vo veku približne od 20 do 30 rokov. Analýza ukázala, že by to mohol byť muž s atletickou a svalnatou postavou. Príčinu smrti a konkrétny vek definitívne dokáže potvrdiť len ďalšia analýza kostrového nálezu.

xunantunich_0a000002-760b-4f36.jpg

Obsidiánové zbrane aj jadeitový šperk

Hrob bol posiaty mnohými artefaktami. K pohrebnej výbave mladíka patrilo 36 keramických nádob, náhrdelník z jadeitu a obsidiánové čepele. Prekvapením boli kosti jaguára a jeleňa.

Nájdená hrobka upútala svojou monumentálnosťou. Podľa archeologického tímu ju rozmery 4,5 x 2,4 metra radia medzi najväčšie pohrebné miestnosti Mayov. Skutočným unikátom je však fakt, že hrobku vybudovali v tom istom čase, ako vztýčili celú stavbu svätyne. "Zdá sa, že svätyňa bola zámerne postavená na to, aby obklopovala hrobku. Toto nie je pre starú mayskú architektúru príliš typické," vysvetlil archeológ Jaime Awe. Monumentálnosť stavby by mohla naznačovať, že v nej leží významná politická osobnosť. Išlo o kráľa záhadnej hadej dynastie?

Mayským spoločenstvám vládli rodinné dynastie. Aj dosky z objavenej hrobky rozprávajú príbeh jednej mocnej rodiny. V 7. storočí bola najsilnejšou v regióne tá, ktorá mala v znaku hadiu hlavu.

Začiatok a koniec skladačky

V hrobke našli dva panely s hieroglyfmi. Ich objav znamená, že sa dá znovu poskladať príbeh o hadích kráľoch od založenia rodu až k posledného panovníkovi.

Archeológovia veria, že dva panely, ktoré sa našli v Xunantunichu, popisujú začiatok a koniec celého strateného príbehu slávy. K dispozícii majú aj ostatné panely, ktoré boli doteraz rozptýlené v regióne

Hlavnou postavou tabúľ je K’an II., o ktorom sa hovorí ako o „kráľovi z mesta, ktoré sa hemží hadmi“ (Kanu’l Ajaw). K’an II. vládol mestu Caracol, ktoré sa nachádza asi 40 kilometrov od nájdenej hrobky a  je obrovským náleziskom.

Hadí kráľ porazil mesto Narajo a panovníka tohto mesta obetoval bohom. K’an II. bol na vrchole moci a dal vytesať do kameňa príbeh svojho rodu.

Panely rozprávajú príbeh K’anovej matky, ale odhaľujú aj doteraz netušenú existenciu polovičného brata, ktorý sa rovnako usiloval o prevzatie vlády nad haďou dynastiou. Zrejme existovalo obdobie, keď obaja pokrvne spriaznení vládcovia používali rovnaký titul Kanu’l Ajaw.

Hadia dynastia mala korene v súčasnom Mexiku. Rodina K’anovej matky uzatvorila politické spojenectvo s vládcom Caracolu. Spečatili ho práve prostredníctvom manželstva K’anovej matky.

Poprehadzovaný dej

Po K´anovej smrti sa začal pozvoľný úpadok jeho sídelného mesta. Narajo sa stalo silnejším a pomstilo sa za sratú krivdu. Nepriatelia sa po porážke Caracolu zmocnili panelov s príbehom o hadej dynastii. Nezničili ich ale rozobrali a opäť zložili vo svojom meste. Problém bol, že nie v pôvodnom poradí. Odborníci si myslia, že chceli úmyselne zakryť úspechy a slávu hadích vládcov.

Štyri panely z príbehu chýbali. Až moderným archeologickým výskumom sa ich podarilo nájsť a zložiť v pôvodnom poradí. Jeden z chýbajúcich panelov ležal pri rieke Mopan, ďalší v samotnom Caracole. Dva panely nájdené teraz v Xunantunichu sú začiatkom a koncom príbehu.

Zatiaľ nie je jasné, ako sa dve kľúčové dosky dostali do Xunantunichu. Vedúci výskumu Awe predpokladá, že toto mesto mohlo byť voľakedy vazalom víťazného Naraja. Obe mestá čakal po roku 800 úpadok, z ktorého sa už nepozviechali. Zatiaľ nie je jasné, či to bolo dôsledkom choroby, vojny alebo klímy.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok