Rusko zmenilo viacero zákonov, aby prilákali cudzincov do svojej armády. Najviac ich je zo Srbska, má ich byť ešte viac

ta3/čtk
19.10.2023 09:07

Aby Rusko doplnilo svoju armádu na Ukrajine, verbuje do svojich radov stovky Srbov. Väčšina zahraničných dobrovoľníkov sú údajne práve odtiaľ. Informoval o tom britský denník The Guardian s odvolaním sa na výpovede svedkov a uniknuté dokumenty, ktoré zverejnili protivojnoví aktivisti.

China_Belt_and_Road753891.jpg
TASR/AP

Budú v tom pokračovať

Po niekoľkých dňoch pobytu v Moskve Branka spolu s ďalšími tromi srbskými občanmi previezli do vojenského náborového strediska v Krasnogorsku, meste na okraji hlavného mesta. Tu členovia skupiny podpísali zmluvu s ruskou armádou.

„Všetko prebehlo veľmi rýchlo, za jeden deň som sa stal vojakom Ruska. Teraz čakám, že ma pošlú na Ukrajinu,“ povedal Branko a dodal, že nechcel prezradiť svoju pravú identitu, aby sa mohol slobodne vyjadrovať.

Stal sa súčasťou najnovšej snahy Moskvy o nábor Srbov do ruskej armády na Ukrajine, kde sa Kremeľ snaží doplniť sily vyčerpané 18 mesiacmi bojov.

Na základe výpovedí dvoch srbských bojovníkov, ktorí vycestovali do Ruska, a uniknutého zoznamu naverbovaných Srbov britský denník zistil, že ruskí predstavitelia zrejme plánujú naverbovať stovky srbských občanov.

Vzťah sa môže vyostriť

Od začiatku vojny na Ukrajine Rusko prijalo viacero zákonov, ktorými chce do svojich radov nalákať cudzincov. Vladimir Putin krátko po začiatku invázie na Ukrajinu povedal, že Kremeľ by mal pomáhať ľuďom zo zahraničia, ktorí plánujú bojovať na strane Ruska. Následne podpísal dekrét, ktorým znížil minimálnu dĺžku zmluvnej vojenskej služby pre cudzincov z piatich rokov na jeden rok a umožnil neruským bojovníkom zrýchlený postup náboru.

Srbsko, ktoré je od roku 2012 kandidátom na vstup do EÚ, sa snaží nájsť rovnováhu medzi svojimi historicky blízkymi vzťahmi s Ruskom a snahou integrovať sa do európskych štruktúr. Tento rozpor v srbskej spoločnosti sa ešte prehĺbil v dôsledku vojny na Ukrajine, počas ktorej mnohí Srbi sympatizujú s Ruskom.

Proruské nálady sú obzvlášť silné medzi srbskými ultranacionalistickými skupinami, ktoré od začiatku vojny na Ukrajine zorganizovali množstvo zhromaždení na podporu Moskvy.

Napriek tomu, že počet doteraz naverbovaných Srbov pravdepodobne nie je natoľko významný, aby mal hmatateľný vplyv na situáciu na bojisku, nábor Moskvy hrozí, že sa vyostria vzťahy so Srbskom, ktoré je jedným z mála jej spojencov v Európe. Prezident Aleksandar Vučič už predtým otvorene kritizoval nábor srbských občanov do vojny na Ukrajine.

Otvorené priznanie

Srbský plán náboru, ktorý bol zrejme vypracovaný v lete, viedol Davor Savičić. Srb strávil roky bojmi po prvom vpáde Ruska na Ukrajinu v roku 2014 a podľa ruského spravodajského portálu Fontanka je spojený aj so žoldnierskou skupinou Wagnerovci, v ktorej radoch predtým bojoval aj v Sýrii. Savičićovo predchádzajúce pôsobenie potvrdili denníku The Guardian dva zdroje blízke polovojenskej skupine.

V rozhovore s prominentným prokremeľským televíznym moderátorom Vladimirom Solovjovom 21. augusta Savičić otvorene hovoril o tom, že bol vymenovaný za veliteľa jednotky zloženej zo srbských občanov bojujúcich na Ukrajine.

„Teraz oficiálne podpisujeme zmluvu s ruským ministerstvom obrany. Vojaci prechádzajú vojenskou registráciou a regrutáciou v Krasnogorsku,“ opísal podrobnosti, ktoré sú rovnaké ako tie, ktoré v súvislosti s regrutáciou spomenul aj Branko.

„Po ďalšom výcviku chlapcov posielajú na Luhanský front,“ dodal s odkazom na východoukrajinský región, ktorého úplná kontrola je jedným z hlavných Putinových cieľov.

Dobrovoľníci sú najmä zo Srbska

Počas rozhovoru sedel vedľa Savičića ďalší Srb Dejan Berič. Solovjovovi povedal, že srbskí bojovníci sa prihlásili ako súčasť ruskej 106. výsadkovej divízie.

„Keď Putin povolil príchod cudzincov, urobil som plán, ako to všetko urobiť a obrátil som sa na svojho generála,“ povedal Berič a ukázal na Savičića. „Chlapci prídu, stretneme sa s nimi, potom okamžite pôjdu na vojenskú registráciu i odvod a podpíšu zmluvu,“ povedal a dodal, že „väčšina zahraničných dobrovoľníkov v ruskej armáde je zo Srbska“.

Berič, štíhly muž s dlhými čiernymi vlasmi, už predtým poskytol rozhovory ruským štátnym médiám, v ktorých opísal, ako od roku 2014 bojoval v proruskej samozvanej Doneckej ľudovej republike na Ukrajine.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok